Ako sa prejavuje Q horúčka?
Jej akútna forma má príznaky chrípkového ochorenia s vysokými teplotami a silnými bolesťami hlavy. Nespôsobuje to však vírus, ale baktéria Coxiella burnetii. Nemeckí vojaci nazvali kedysi chorobu balkánskou chrípkou a dodnes je rozšírená najmä v krajinách juhovýchodnej Európy. Predvlani ma pozvali do Banja Luky, kde s Q horúčkou mávajú veľké problémy. Až pri 10 percentách postihnutých sa totiž môže prejaviť jej chronická forma, ktorá sa často končí smrťou. Baktérie prežívajú v prachu. Človek sa ho nadýcha a je zle.
Vari pred desiatimi rokmi sa nákaza vyskytla aj na Slovensku, na vtedy populárnej kozej farme.
Áno, a zaniesli ju tam z Balkánu pri dovoze kôz. Hospodárske zvieratá postihnuté Q horúčkou majú často potraty, čo predstavuje značné ekonomické straty. Na spomínanej farme a v jej okolí však ochorelo aj vyše sto ľudí.
Hovorí sa, že pôvodca Q horúčky sa môže stať vhodnejšou zbraňou v rukách bioteroristov ako zlopovestný antrax. Prečo?
Coxiella burnetii síce nespôsobuje úmrtnosť v takom masovom rozsahu ako antrax alebo mor, je však pomerne ľahko dostupná, dá sa vyrobiť vo veľkom množstve, uchováva si životaschopnosť počas niekoľkých rokov, ľahko sa šíri vzduchom, je vhodná na aerosólové použitie a spĺňa aj ďalšie požiadavky, kladené na biologickú zbraň. Odhaduje sa, že pri jej použití proti vojenským jednotkám by straty na bojovej sile mohli dosiahnuť 23 až 77 percent.
Ako sa dá tomu čeliť?
Predovšetkým včasným zistením Coxiella burnetii. Bez rýchlej identifikácie by teroristický útok s aerosólovým rozptýlením 50 kilogramov tejto baktérie v meste veľkom ako Bratislava mohol akútne postihnúť až 125-tisíc obyvateľov. Preto sme sa už pred tromi rokmi zapojili do medzinárodného projektu COST ACTION B28. Výsledkom sú naše antigény a testovacie balíčky na včasnú diagnostiku Q horúčky, ktoré ponúkame aj prostredníctvom spoločnosti Dolfinin.
Najnovšie ste vyvinuli prípravky na rýchle a jednoduché rozpoznávanie chlamýdiových infekcií. O aké nákazy vlastne ide?
Infekcie spôsobené Chlamydiou trachomatis patria medzi tie, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. V priemyselne vyspelých krajinách dnes predstavujú najčastejšie sa vyskytujúce pohlavné prenosné ochorenia. V menej rozvinutých krajinách táto baktéria spôsobuje zase endemický trachóm. Odhaduje sa, že v krajinách Severnej Afriky a Ázie trpí touto chorobou asi pol miliardy ľudí, z ktorých šesť až sedem miliónov nakoniec oslepne. V našom laboratóriu sme už úspešne vyskúšali aj vakcíny na núdzové a ochranné očkovanie proti chlamydióze hospodárskych zvierat, ktorá spôsobuje farmárom veľké ekonomické straty.
Údajne máte ťažkosti s registráciou týchto vakcín.
Nie však preto, žeby sa nám očkovacie látky nevydarili. Zatiaľ nemáme potrebné financie, čas ani voľné kapacity na všetko, čo súvisí s registračným procesom novej vakcíny. Musíte mať veľké množstvo klinických štúdií a testov už na veterinárnej úrovni. Pri vakcíne na očkovanie ľudí je to ešte náročnejšie na infraštruktúru výskumu, predovšetkým rôzne podporné útvary. Tam si na registráciu vôbec netrúfame. Keď však niekde na farme prepukne nákaza zvierat a veterinári nás volajú na pomoc, žiadame o výnimku Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre. Pred troma rokmi, keď na Orave malo Q horúčku asi 900 kusov hovädzieho dobytka a 650 oviec, sme takéto povolenie dostali.
So zaregistrovanými vakcínami by ste však mohli ísť do sveta a zarábať.
Zaiste, teraz ich vyrábame len pokusne v laboratórnych podmienkach a odberateľom dodávame experimentálny produkt. Finálny výrobok sa potom často vracia na Slovensko. Čiže prichádzame o nadhodnotu. Pripomína to obchod s najväčším surovinovým bohatstvom Slovenska. Do zahraničia vyvážame celé kmene alebo rezivo – dovážame hotový nábytok.
Vo vašom laboratóriu máte pracovisko biologickej ochrany tretieho stupňa na skúmanie pôvodcov zvlášť nebezpečných infekčných ochorení. Zaoberáte sa aj vtáčou chrípkou?
Skúmame, čo sa deje s pľúcnymi bunkami nakazenými vírusom vtáčej chrípky na bielkovinovej úrovni. Nakazené bunky však dostávame v podobe takzvaných neinfekčných lyzátov z nemeckých laboratórií.
Nebol problém vtáčej chrípky svojho času zveličený?
Do istej miery áno, veď zatiaľ na túto chorobu na celom svete zomrelo „len“ asi 260 ľudí, nemožno ho však ani podceňovať. Tento vírus sa totiž dokáže fantasticky meniť, mutovať. Sú obavy, že nakoniec zmutuje do podoby, ktorá je schopná prenášať sa z človeka na človeka. Ak vírus H5N1 prekoná túto pomyselnú bariéru, ako kedysi vírus španielskej chrípky, môže prepuknúť pandémia, celosvetová epidémia s miliónmi nakazených. Účinnú očkovaciu látku svet proti nej stále nemá, správy o tom, že ju už vyvinuli v Maďarsku, sa ukázali ako nepodložené.
Už sa aj v odborných kruhoch ozývajú hlasy, že na úkor „mediálne nafúknutej“ vtáčej chrípky sa zanedbal výskum iných infekčných ochorení vrátane tých, ktoré sa zdali byť naveky zažehnané.
Staré choroby sa môžu opäť vynoriť, lebo proti všeličomu sa prestalo očkovať. Napríklad TBC začína byť znovu veľkým problémom, cholera takisto. Mysleli sme, si, že už je to nenávratná minulosť, prinajmenšom v európskom priestore, cezhraničná migrácia ľudí však všetko oživila. Napríklad baktéria Rickettsia prowazekii, ktorá je pôvodcom škvrnitého týfusu a prenáša ju voš, zabila už viac ľudí, ako všetky vojny dokopy a naďalej šarapatí najmä v chudobných krajinách. Práve pripravujeme projekt výskumu tejto pliagy.
Nemôže však nákaza škvrnitého týfusu prepuknúť aj bez ohľadu na migračné vlny, povedzme v rómskych osadách na východe Slovenska?
Toho sa obávame, pretože hygiena je tam na veľmi nízkej úrovni. Lekári síce robia, čo môžu, ale je to aj o peniazoch, ak sa majú odstrániť príčiny, a nielen dôsledky tejto našej biedy.
Na nedostatok financií si sťažuje aj slovenská veda. Alebo to o vašom ústave neplatí?
V posledných rokoch sa zásadne zlepšilo vybavenie nášho laboratória prístrojovou technikou. Nakúpili sa najmodernejšie prístroje za desiatky miliónov korún. Problémom je však zohnať k nim mladých výskumníkov.
Nízke platy?
Doktorandom nedávno prilepšili, v Bratislave je však teraz veľa voľných a dobre platených miest pre čerstvých absolventov prírodných vied či techniky. Niekde už im núkajú aj byty. A to nehovorím o tých, ktorí dávajú prednosť zahraničiu.
Aké výhody má práca vo vašom laboratóriu? Čo by ste zdôraznili v inzeráte?
Vynikajúce prístroje, tvorivé ovzdušie, dobré medziľudské vzťahy, pružný pracovný čas, krátkodobé aj dlhodobé pobyty v zahraničí. Mladého človeka však musí baviť výskum. Taký, čo ide za rýchlymi peniazmi, tu dlho neobsedí.
Čo vás pritiahlo do Akadémie v ďalekom roku 1969?
Táto práca ma lákala viac ako zamestnanie niekde vo fabrike. Navyše, onedlho ma poslali na ročný študijný pobyt do Spojených štátov. Devízové vybavenie bolo síce úbohé – 300 dolárov na mesiac – videl som však svet a zažil atmosféru špičkového laboratória.
Prečo ste tam nezostali ako niektorí vaši kolegovia?
Chýbalo by mi domáce zázemie. A potom, vedec sa borí s ťažkosťami všade. Aj v USA, hoci tam sú možno inej kvality.
Bola už niekedy práca v tomto ústave vecou spoločenskej prestíže?
Nemyslím si, lebo na Slovensku sa vedecká práca nikdy „nenosila“ a nepatrila medzi najvyššie hodnotené povolania v spoločnosti. Skreslené predstavy o našej práci pretrvávajú dodnes. Vraj sedíme pri kávičke a debatujeme o všetkom možnom. Lebo na malom Slovensku sa vraj nič veľké ani vyskúmať nedá a je to úloha pre veľmoci.
A vari nie je?
Nie, ak sa malí spoja s veľkými. Dosiahnuť dnes niečo mimoriadne v biochémii a mikrobiológii predpokladá medzinárodnú spoluprácu. Sám ústav alebo jedno laboratórium na to spravidla nestačí. Meno vo svete vedy máme, preto nás často oslovujú aj výskumné mocnosti v našom odbore. Jeden príklad za všetky – onedlho sa uskutoční medzinárodné sympózium v Marseille venované Q horúčke. Mám tam predniesť jeden z hlavných referátov. Súčasne ho uverejní prestížny vedecký časopis Annals of the New York Academy of Sciences.
Na tom teraz pracujete?
Nie, píšem projekt a žiadosť o grant. To je dnes takmer hlavná náplň činnosti šéfa výskumného tímu. Bez nej by sme tu všetci sedeli naozaj bez práce.
Ing. Rudolf Toman, DrSc. (63) – biochemik. Po skončení Chemicko-technologickej fakulty SVŠT pracoval najprv v Chemickom a potom vo Virologickom ústave SAV, kde vedie Laboratórium diagnostiky a prevencie rickettsiových a chlamýdiových nákaz. Je expertom za Slovenskú republiku v komisii Európskej únie pre prevenciu proti biologickému terorizmu a evaluátor projektov bezpečnostného výskumu. Zaoberá sa patogenézou a problémami imunity Q horúčky a chlamýdiových infekcií. Zároveň sa podieľa na vývoji a experimentálnej výrobe diagnostických prípravkov pre ich včasnú detekciu. Je autor 116 pôvodných vedeckých prác, spoluautor troch monografií, ktoré vyšli v zahraničí, držiteľ 24 patentov a autorských osvedčení, nositeľ viacerých domácich aj zahraničných ocenení za výsledky dosiahnuté vo vedeckom výskume.
