„V súčasnosti je jediným špecializovaným pracoviskom na Slovensku, ktoré sa systematicky venuje výskumu komunistického režimu,“ napísal v stanovisku Bobák. Návrh zákona na zánik ÚPN je v parlamente, poslanci by o ňom mali rokovať na schôdzi, ktorá sa začne 13. mája.
Za pozoruhodné v návrhu od SNS považujú snahu, aby archívne fondy prešli na Vojenský historický ústav, ktorý sa zaoberá vojenskou históriou, pričom úlohy ÚPN naň neprejdú. „Vedeniu SNS nejde o zlepšenie podmienok pre prácu ústavu a jeho pracovníkov, ale o to, aby v Slovenskej republike zanikla verejnoprávna inštitúcia, ktorá má vo svojej náplni práce výskum doby neslobody v období 1948–1989, sprístupňovanie dokumentov prenasledovaným osobám o ich prenasledovaní, zverejňovanie údajov o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti, podávanie podnetov na trestné stíhanie zločinov a trestných činov v období neslobody, propagovanie myšlienky slobody a obrany demokracie či rozhodovanie o priznaní postavenia účastníkov protikomunistického odboja,“ dodal Bobák. Podľa neho SNS chce týmto bezprecedentným návrhom zrušiť nielen zákon o ÚPN, ale aj obmedziť zákon o protikomunistickom odboji z roku 2006.
ÚPN vznikol na základe všeobecnej vôle občanov a počas piatich rokov existencie významne prispel k odhaľovaniu zločinov totalitného režimu, apeluje ústav Matice slovenskej. Podľa Bobáka podobné inštitúcie ako ÚPN fungujú aj v iných postkomunistických štátoch.
Za zrušenie ÚPN sú dve koaličné strany SNS a HZDS. SNS tvrdí, že ústav prestal plniť svoje úlohy, nevysvetlil straty niektorých dokumentov z čias ŠtB a manipuluje so spismi. Osud ÚPN je v rukách Ficovho Smeru, ktorý sa doteraz jednoznačne nevyjadril. Predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru povedal, že „s vysokou pravdepodobnosťou“ nezahlasuje za návrh SNS. Šéf ÚPN Ivan Petranský v pondelok obhajoval činnosť ÚPN, podľa neho si plní úlohy. Kritiku SNS rázne odmietol.