„Objavenie sa komét, zatmenia Slnka a Mesiaca stávajú sa predmetmi zdesenia a veštieb,“ napísal pred 130 rokmi Pavol Dobšinský. Napríklad jedna povera zakazovala tehotnej žene vychádzať von po zatmení Slnka, lebo by ju odvliekli bosorky a ublížili by plodu.
Našťastie, časy sa zmenili a osveta urobila svoje. „Pre širokú verejnosť je to už len atrakcia, ktorá má stále dosť obdivovateľov,“ hovorí o rôznych zatmeniach astronómka Katarína Maštenová z Prírodovedného múzea v Bratislave.
Pred budovou múzea budú mať zvedavci k dispozícii štyri astronomické ďalekohľady so špeciálnymi filtrami. Jeden z nich umožňuje pozorovať aj horné vrstvy slnečnej atmosféry. Maštenová neodporúča pozerať sa na Slnko ani cez slnečné okuliare alebo obyčajný ďalekohľad. „Najlepšie je zváračské sklo alebo klasické zadymené sklíčko,“ dodáva.
Komu čiastočné zatmenie nestačí, cestuje do sveta za úplným. Zatmenie bude pozorovateľné najmä v Kazachstane, v ruskom Altajsku, Mongolsku a Číne. Všade tam zažijú takzvaný mesačný deň, lebo Mesiac vo svojej najvyššej fáze celkom zakryje Slnko. Poznávacie zájazdy do týchto krajín organizujú aj niektoré cestovné kancelárie na Slovensku a v Čechách. Napríklad cestovka Adventura vypravila skupinu turistov pozorovať úplné zatmenie v Barnaule na Altaji.
Do Mongolska sa zase vydala vedecká expedícia, ktorú vedie Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV. „Pre nás astronómov je to jedinečná príležitosť pozorovať najvrchnejšiu časť atmosféry, korónu, ktorá ešte skrýva mnohé tajomstvá,“ vysvetľuje Rušin poslanie expedície.
Jednou zo záhad koróny je jej vysoká teplota dosahujúca až 1,5 milióna stupňov Celzia, kým povrch Slnka má 6-tisíc stupňov. Je to v rozpore s druhým termodynamickým zákonom, podľa ktorého teplo nemôže byť vedené z chladnejšieho miesta na teplejšie. „Odhalením mechanizmu tohto ohrevu by sa dal získať prakticky nevyčerpateľný zdroj energie na Zemi,“ myslí si astronóm.
Dnešné prístroje však umožňujú pozorovať korónu z vesmírnych sond, načo teda putovať na druhý koniec sveta za mesačným tieňom? „Lebo ani sondy nedosiahnu na takzvanú bielu korónu, ktorá sa nachádza vo výške asi osemstotisíc kilometrov od Slnka. Dá sa pozorovať jedine z tých miest na zemskom povrchu, kde je viditeľné úplné zatmenie,“ odpovedá Rušin.
Pre 66-ročného astronóma je to v poradí už jeho 16. expedícia. Okrem slovenských a českých odborníkov sú v nej aj dvaja nemeckí vedci, dovedna osem výskumníkov. Z Ulanbátaru vyrazila skupina 25. júla do dvetisíc kilometrov vzdialenej jurtovej osady Bor Udzuur, kde žijú mongolskí kočovníci. Dnes okolo šiestej večer miestneho času tam Mesiac na dve hodiny zakryje Slnko. Ak pozorovanie nezmarí oblačnosť, tak sa výskumníkom na oblohe ukáže okolo tmavého mesačného disku slabé bledomodré svetlo – koróna, ktorú za normálneho dňa nevidieť. Svieti totiž miliónkrát slabšie ako slnečné svetlo.
Takmer úplné zatmenie Slnka sa dalo na Slovensku naposledy pozorovať 11. augusta 1999. Mesiac vtedy zakryl túto najbližšiu hviezdu Zeme na 99 percent. Ďalší podobný úkaz sa na slovenskom nebi odohrá až 3. septembra 2081. Absolútne zatmenie však ešte neskôr – 7. októbra 2135.