Rydlo: Bude to výsmech politickým väzňom

Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, ktorú predložili poslanci za Smer Boris Zala a Oľga Nachtmannová. Zákonom chcú uznať, že "Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva." Podľa návrhu sa má do budovy parlamentu umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa.

17.09.2008 13:01
Jozef Rydlo Foto: ,
debata

Dubček bol kľúčovým aktérom dvoch najpodstatnejších úsilí Slovákov, a to žiť v demokratickej, slobodnejšej spoločnosti a ukončiť štátotvorný proces slovenského národa. „Pod jeho vedením v rámci bývalej Československej republiky sa rozbehol proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie ako aj proces federalizácie republiky,“ povedal pri predkladaní návrhu Zala. 

Rydlo: Prijatie zákona bude výsmech tisíckam politických väzňov

Dubčeka kritizoval aj koaličný poslanec Jozef Rydlo (SNS). „Jedinou a nespornou zásluhou Alexandra Dubčeka bola ochota stať sa symbolom prerodu nepreroditeľného, reformy nezreformovateľného a s odpustením demokratizácie protidemokratického režimu,“ zdôraznil. Prijatie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka je podľa neho do určitej miery výsmechom do tváre tým tisícom politickým väzňom a veriacim, ktorých prízrak červenej posadnutosti pripravil o životy, o slobodu. Dodal, že Národná rada SR by už nemala viac prijímať zásluhové zákony.

Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj požaduje od predkladateľov, aby z návrhu vypustili požiadavku umiestniť Dubčekovu bustu v parlamente. Podľa neho tri busty – Jozefa Miloslava Hurbana, Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku, ktoré už sú v parlamente, stačia a „sú základom stability“. 

Dubček razantne vstúpil do svetovej politiky, myslí si Jarjabek

Dušan Jarjabek zo Smeru poznamenal, že žiaden slovenský politik nevstúpil tak razantne a trvalo do kontextu európskej a svetovej politiky ako Alexander Dubček. Podľa neho sa na Dubčekove pôsobenie treba pozerať v rámci doby, v ktorej žil a pôsobil. „Táto doba mala určite iné kritériá, než dnešná, keď po bitke je už každý generálom,“ povedal. Dubček sa stal symbolom pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, teda spoločenského zriadenia, ktoré sa malo vrátiť k zásade slobodnej diskusie a hľadania optimálnych riešení spoločenských problémov. „Ako radi by sme vtedy boli, keby sa socializmus s ľudskou tvárou podarilo inštalovať,“ povedal s tým, že dnes už na základe poznania, ktoré sme vtedy nemali, vieme, že to bola nerealizovateľná predstava.

debata chyba