„Som šťastná. Prežívam pocit, ako keď som očakávala príchod Dáriusa na svet. Tiež som sa nevedela dočkať, kedy ho uvidím a budeme spolu,“ vyznala sa mama hneď po tom, čo syna pustila zo silného objatia.
Tešil sa aj deväťročný Dárius. Do poslednej chvíle neveril, že si po neho mamina naozaj príde. Myslel si, že mu to sľubovala, len aby nebol smutný.
Pred mesiacom chcel chlapec skončiť svoj život skokom z mosta do Hrona v Banskej Bystrici, pretože sa nevedel vyrovnať s tým, že sú chudobní. Tretiak na základnej škole psychicky nezvládol posmešky spolužiakov. Riešenie zložitej situácie, v ktorej sa s mamou a dvoma súrodencami ocitol, hľadal v smrti. Pred zúfalým činom ho zachránil rýchly zákrok banskobystrických mestských policajtov a zdravotníkov.
Aj keď Dárius včera pôsobil šťastne a uvoľnene, o svoje miesto v živote musí ešte zabojovať. Aj s pomocou odborníkov. „Čaká ho ambulantná liečba. Viem, že to bude ešte dlhá cesta. Možnosť, že sa sem do Kremnice ešte Dárius vráti, lekári úplne nevylúčili. Pevne však verím, že všetko už dokážeme zvládnuť sami,“ dodala 31-ročná matka troch detí.
Malého pacienta sprevádzal psychológ kremnickej psychiatrickej nemocnice Jindřich Cupák. Poprial mu veľa šťastia, uštipol ho do líca a kamarátsky mu potriasol rukou. „To, čo teraz bude Dárius okrem maminej lásky potrebovať, je, aby sa k nemu okolie správalo čo najprirodzenejšie,“ povedal.
Podľa lekárov sa u Dáriusa prejavujú príznaky depresie, preto si z nemocnice odnášal aj lieky. Kedy by sa mohol vrátiť do školy, psychológ povedať nevedel. „Nepoznám jeho školské prostredie, ale všetko chce svoj čas,“ dodal Cupák.
Pred nemocnicou na Dáriusa čakal aj obrovský plyšový medveď, ktorého dostal od banskobystrických mestských policajtov. Pomenoval ho Maťo. „Mal by pre neho symbolizovať veľkosť, silu a odvahu, aby sa v živote vedel popasovať s problémami, ktoré ho môžu stretnúť. V macovi od nás bude mať veľkého ochrancu,“ povedala policajtka Žaneta Krišteková.
Budúcnosť rodiny vníma Zuzana Dilíková už o niečo lepšie ako pred desiatimi mesiacmi. „V prvom rade chcem vyriešiť naše bývanie, aby sme mohli byť sami a mali súkromie. Nájsť si prácu a venovať svoj čas deťom,“ prezradila najbližšie plány. Uskutočniť ich môžu aj vďaka veľkej pomoci ľudí, ktorých príbeh Dáriusa nenechal ľahostajných a rodine pomáhali finančne aj materiálne. „Urobím všetko, aby sa už nič podobné nezopakovalo. Deťom budem určite oveľa pozornejšie načúvať a veľmi dobre zvažovať, čo je pre nás dobré a čo nie. Aby sme mohli byť stále spolu,“ povedala Dáriusova mama.
