Adina Kaplanová: židovské dievčatko, ktoré prežilo časť vojny aj v bunkri

27.01.2009 10:13
Adina Kaplanová
Adina Kaplanová zdôrazňuje, že si neopísateľne váži, ako sa počas druhej vojny v obci Hlboký Dvor našla jedna rodina, ktorej vďačí za nezištnú záchranu. Autor:

Adina Kaplanová do konca života nezabudne na svojich záchrancov, ktorí sa postarali, aby spolu s rodičmi a sestrou unikla pred vyhladzovaním Židov. "Bolo to o ich obrovskej odvahe," zdôrazňuje sympatická Izraelčanka, ktorá sa narodila na Slovensku. Do Bratislavy pricestovala, aby sa zúčastnila na dnešnom odovzdaní ocenenia Spravodlivý medzi národmi. Túto poctu udeľuje Izrael Nežidom, ktorí nezištne zabránili odsunu ľudí židovského pôvodu do koncentračných táborov.

Ťažké časy rodiny sa začali odvíjať v roku 1940, keď jej otec David Harnfeld stratil zdroj obživy, lebo Tisov režim zakázal Židom vykonávať právnické povolanie. V zložitej dobe dostal ponuku, aby sa presťahoval z Michaloviec do Bratislavy a zamestnal sa v Ústredni Židov. Keďže slovenskí Hitlerovi prisluhovači potrebovali nejakých Židov na to, aby realizovali štátne protižidovské nariadenia, Harnfeldovu rodinu to načas uchránilo pred deportáciami, ktoré sa začali v roku 1942.

Záchrana v malej obci
„Všetko sa zmenilo v druhej polovici roka 1944, keď nacistické vojská po vypuknutí SNP prišli na Slovensko. Dokumenty, ktoré nás chránili pred odchodom do táborov smrti, sa zrazu stali zdrapmi papiera,“ hovorí Kaplanová. Poštár, ktorý im nosil listy, vybavil Harnfeldovcom falošné doklady na priezvisko Danko. „Začiatkom septembra 1944 sme rýchlo zbalili veci a z Bratislavy odišli do dedinky vzdialenej zhruba sto kilometrov. Poštár nám v nej vybavil ubytovanie, vlastne skrýšu, lebo nám išlo o život,“ spomína si Kaplanová.

V obci Hlboký Dvor prečkali Harnfeldovci až do oslobodenia územia. Ich záchrancami sa stali Pavol a Anna Krištofovci, ktorí žili v jednej domácnosti s rodičmi, synom a dcérou s rovnakým krstným menom. S Pavlom Krištofom, ktorý má 84 rokov, sa teraz Kaplanová po dlhých rokoch v Hlbokom Dvore stretla; za rodinu on dnes prevezme ocenenie.
„Počas vojny to bola malinká dedinka, ktorá sa skladala z desiatich domov s rozptýlenou polohou. Výhodné pre nás – tým menšia šanca podozrenia. Mala som vtedy päť rokov, dokonca som sa mohla hrávať vonku, čo bolo pre mňa dôležité, lebo som dosť kašľala a potrebovala som čerstvý vzduch,“ spomína si Kaplanová. „Rodičia platili Krištofovcom iba za prenájom jednej izby a potraviny. Nič viac, bolo to z ich strany nezištné, preto im ocenenie prislúcha. Peniaze im rodičia dávali len za ubytovanie a jedlo.“ dodáva. „Správali sa k nám ako k vlastnej rodine. Otecko s Krištofom večer hrával šach, mamička s jeho manželkou varievala.“

Nečakaná návšteva
Najväčšia skúška odvahy záchrancov podľa jej slov prišla v januári 1945, keď do Hlbokého Dvora nečakane prišiel jeden Michalovčan, ktorý spoznal Davida Harnfelda. „Toto nie je Danko, to je predsa syn bankára z Michaloviec a vnuk tamojšieho rabína,“ odhalil pravú totožnosť otca malej Adiny. Krištofovci napriek obave, že zistenie sa môže dostať do nebezpečných uší, Harnfeldovcov naďalej pomáhali. „Pán Krištof najprv hľadal bezpečnejšie miesto pre nás, ale napokon lepšie nenašiel; kam by sme sa jednoducho podeli, keď bol vtedy meter snehu ?“ spomína si Kaplanová. „Zostali sme v jeho dome, bol to krásny moment odvahy, lebo mohol prísť o život aj s celou svojou rodinou,“ dopĺňa.

Keď sa približovali nemecké vojská, ktoré ustupovali z východného frontu, na jar 1945 Krištof a Harnfeld vykopali bunker, aby sa mali kde skryť. „Žili sme v dome, ktorý bol na okraji dedinky; skrýšu spravili zhruba tristo metrov ďalej v oblasti, ako sa začínal les. Spomínam si na rachot vojenskej techniky, keď jedno nemecké delo postavili priamo nad náš bunker,“ hovorí Kaplanová. Obidve rodiny našťastie prežili, hoci vojna bola v ich blízkosti.

Po oslobodení sa Harnfeldovci vrátili do Bratislavy a neskôr sa odsťahovali z Československa. Adina Kaplanová doteraz  žije v Tel Avive.

0 debata debata