Podľa zistení Pravdy sa dal za mrežami na písanie, či mu aj vyjde kniha, zatiaľ nie je potvrdené. V takom prípade by išlo o prvé dielo z pera právoplatne odsúdeného mafiána v novodobej histórii Slovenska.
Zošit s Boržovými poznámkami, kde opisuje situáciu v podsvetí po smrti prvého bosa Jozefa Holuba, pochádza z októbra 2005. Mesiac nato Najvyšší súd vymeral Borženskému 14-ročný trest. „Toto všetko, čo som tu napísal, nebolo povedané, a teda nebola odkrytá druhá strana mince,“ uvádza.
Po Holubovcoch prišli kolárikovci
Ďalej Borža opisuje, ako sa po odstránení bratov Holubovcov začali v Košiciach presadzovať kolárikovci. S nimi podľa neho paktoval aj Alexander Horváth, ktorý mal neskôr zo zločinov v podsvetí krivo obviniť Mikuláša Černáka. Samotný Jozef Holub vraj rozprával Boržovi, ako sa ho Horváth pokúsil zlikvidovať. Pri atentáte však omylom zahynul Peter Klešč, z vraždy polícia neskôr obvinila Černáka.
Kolárikovci sa potom podľa Borženského dostali do konfliktu s ďalšou skupinou, ktorú označuje ako „elita mesta“. Mala na starosti ochranu kasín a herní. Za touto bandou mal stáť František Peko, prezývaný Doli. Zabili ho v auguste 1999. Samotný Borženský však tvrdí, že v tom čase už od diania v podsvetí dával ruky preč. Skôr vystupoval ako mierotvorca. Zastával sa pred Kolárikom mnohých ľudí, aj takých, čo nepoznal. „Pri bare Kolárik z ničoho nič napadol jednu babu. Kopol jej do brucha a keby som ho nebol stiahol, bol by jej trafil aj do hlavy. Baba tam bola s hokejistom Rybovičom, on sa jej automaticky zastal. Tak napadol aj toho hokejistu, znova som zasiahol,“ píše Borža.
Vracia sa aj k nevydarenému atentátu na jeho osobu, keď mu za bieleho dňa vybuchol džíp zaparkovaný na autobusovej stanici. Stál kúsok od auta, zachránilo ho zrejme to, že mu zazvonil mobil a on cúvol, pretože mu niečo rušilo signál. „Explózia bola taká mohutná, že zdemolovala celú stanicu. Ja som zostal pri zmysloch, ale ohluchol som,“ konštatuje. Aj tento útok, po ktorom „kvôli bezpečiu rodiny odišiel do hôr“, dával Borža do súvislosti s kolárikovcami.
Brutálne vraždy pokračovali
Podrobnosti o vražde ďalšieho muža košického podsvetia Miroslava Stojku mal Boržovi porozprávať človek, ktorý bol priamo pri tom. Stojku dosekali útočníci mačetami v novembri 1999. Skupinu takzvaných kolárikovcov súd v tomto prípade zbavil obžaloby v októbri minulého roka. „Keď už ležal bezvládne na zemi a silno krvácal, jeden z tých zákerných hadov pristúpil k nemu a miesto toho, aby mu pomohol, vybral pištoľ a strelil mu do brucha,“ zaznamenal Borženský. Dodáva, že na pohreb Stojku prispel sumou 70-tisíc korún.
Práve Kolárika, Stojku a Peka označil Borženský za vtedajších šéfov podsvetia Košíc. Svoj podiel na Kolárikovej vražde, za ktorú ho súd uznal vinným, odmieta. Nepíše však, kto mal dať Kolárika zlikvidovať. Niekoľko desiatok strán textu je písaných voľnou rukou, je v ňom množstvo pravopisných chýb.
Knižne vydané príbehy o skutočných udalostiach v podsvetí sú v poslednom čase úspešné v zahraničí aj na Slovensku. Veľký ohlas zaznamenáva najnovšie napríklad kniha Gomora o talianskej mafii od Roberta Saviana.