Stretli ste sa pri štúdiu archívov ŠtB s nejakým vážnym pokusom o politický atentát?
S pokusom o atentát, ktorý by mal politický motív, som sa jakživ nestretol. Boli reči, že v období rokov 1948 až 1949 sa pripravovala vražda vysokého funkcionára Viliama Širokého, ale nakoniec sa nič nepreukázalo.
Josef Mašín však trvá na tom, že jeho skupina pred útekom z Československa chystala atentát na prezidenta Klementa Gottwalda.
Zatiaľ ide iba o tvrdenia bez dôkazov. Navyše sa objavujú až teraz, čo spochybňuje ich dôveryhodnosť.
Je však možné, že by sa skupiny domáceho protikomunistického odboja nikdy o niečo také ani nepokúsili? Prečo?
Dôvodov bolo viac. Režim mal všetko pod kontrolou, spoločnosť bola priam prešpikovaná agentmi ŠtB. A skupiny, ako bola napríklad Biela légia, sa zameriavali na nenásilný odpor a zhromažďovanie informácií.
A čo skupiny v exile?
Zahraničný odboj s podporou západných mocností uskutočnil kedysi úspešný atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe. Jedným z atentátnikov bol aj Slovák Jozef Gabčík. To však bola celkom iná situácia, vojnová, a útok smeroval na cudzích mocipánov, okupantov.
V Sovietskom zväze zmarili reálny atentát na Brežneva, v Spojených štátoch zavraždili prezidenta Kennedyho. V Československu bolo ťažšie dostať sa k zbraniam alebo čo?
Aj na Slovensku bolo po vojne veľa zbraní medzi ľuďmi, čiže problém spočíval v niečom inom. Tu sa politické atentáty jednoducho nenosili.
V roku 1950 odsúdili bývalého povstaleckého veliteľa Viliama Žingora na trest smrti. Obžaloba mu kládla za vinu prípravu ozbrojeného prevratu.
To bol vykonštruovaný proces. V skutočnosti išlo o justičný zločin, čo potvrdila aj rehabilitácia Žingora v roku 1968.