K jari si chodí privoniavať do Číny

29.03.2009 18:37
Peter Hoťka
Peter Hoťka, dendrológ Autor: ,

Peter Hoťka sa náhli po chodníku v Kaukaze. Zrazu zmizne v poraste Severnej Ameriky, vynorí sa v Ázii a namieri si to ku kríku s drobnými bledožltkastými kvetmi. Priblíži sa k nim nosom a na tvári sa mu takmer nebadane ukáže úsmev. "Má výraznú vôňu. Je to zimovec včasný," drží v ruke konárik rastliny, ktorá teraz kvitne v Číne. Má prehľad o jari na takmer celom svete.

Jeho rýchly presun po svetadieloch nie je o nadpozemskej kondičke. Stačí dobre poznať skratky v hustom labyrinte – Arboréte Mlyňany. Je to jedinečná zbierka rastlín privezených z rôznych kútov sveta a usporiadaných na ploche 67 hektárov do akýchsi minikontinentov. Pracuje tu ako kurátor drevín a každý deň si vlastne dá prechádzku po zelenej planéte.

Zatiaľ čo Slováci sa teraz kochajú snehobielymi snežienkami či modrofialovým šafranom, lieskou či jelšou, on si ich vôňu môže porovnať s kvetmi, ktoré na jar kvitnú na Ďalekom východe – mahóniou či jazmínom. Zároveň vidí, ktorým rastlinám globálne otepľovanie prospieva a ktoré sú zasa v kríze. O snežienky sa vraj báť netreba.

„Cibuľoviny čakajú v zemi na vhodnú teplotu. Ustúpi zima a idú von. Problém však bude zrejme s alpínskou flórou v Tatrách. Tam ich zvyšujúce sa teploty vytláčajú stále vyššie a možno raz nebudú mať už kam ustúpiť.“ Týka sa to napríklad druhov ako prvosienka najmenšia, plesnivec alpínsky či horec Klusiov. Vďaka otepľovaniu si, naopak, polepšia porasty agátov, časté najmä na juhu Slovenska. „Boli privezené z Ameriky pre nedostatok dreva v Európe. Teraz vytláčajú pôvodné dreviny, pretože pod agátom takmer nič nerastie.“

Vedec má počas svojich prechádzok väčšinou sklonenú hlavu. Niežeby sa už nezaujímal o exotickú zeleň vôkol seba, ale jednoducho už pozná, kde čo rastie a ide rovno za tým. Teraz sa skláňal preto, lebo sa pohľadom prehrabával v hnedej prikrývke z opadaných listov, aby sa nakoniec pochválil nenápadnou, ale o to zaujímavejšou rastlinkou skrytou pri snežienkach – kandíkom psím zubom – ktorého listy sú strakaté ako koža dedinského psa.

Hoci sa po parku už roky neprechádza ako zvedavý turista, vždy ho dokáže niečo prekvapiť. Keď ho trebárs pozdraví nejaký strom. Borovica Bungeho naňho vďaka nejakému návštevníkovi a ostrému nožíku volá čau! Ešteže sa jej kôra rýchlo obnovuje…

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku