„Som šťastný človek a čo som si doteraz predsavzal, to sa mi aj splnilo,“ povedal v rozhovore pre Pravdu pred 14 rokmi. Ešte ako technik v Púchove si zaumienil, že bude automobilovým pretekárom. A neskôr na autách skutočne pretekal. Mal však niekoľko ťažkých úrazov.
Rok po revolúcii sa dal na súkromné podnikanie. Založil spoločnosť Willi a jej odnože, zamerané na hotelierstvo, služby cestovného ruchu a dopravu. Začiatkom roka 1995 sa dovtedy neznámy púchovský podnikateľ objavil pri podpisovaní zmluvy o prevádzkovaní firmy Fatra Air, do ktorej bola zainteresovaná ruská strana. Na akte sa zúčastnili premiéri Vladimír Mečiar a Viktor Černomyrdin. Ten bol práve na pracovnej návšteve Bratislavy. Zmluve to pridávalo osobitný význam.
O rok na to sa Veteškovo meno spája so Slovenskými aerolíniami. Spoločnosť mala lietať na „tučkách“ dovezených v rámci deblokácie ruského dlhu. Za projektom stál Veteška a jeho priateľ, vtedajší veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Sergej Jastržembskij. Od roku 1993 sa stretávali na tenise a na lyžovačkách vo Vysokých Tatrách.
Po návrate do Moskvy v roku 1996 sa stál Jastržembskij pomocníkom Borisa Jeľcina a jedným z kľúčových mužov jeho administratívy v Kremli. Priateľovi zo Slovenska otváral dvere k ministrom aj samotnému prezidentovi. Štyri lietadlá TU-154 M sa montovali v Samare a Voroneži, ich dokončenie však narazilo na vážne prekážky.
Veteška tam cestoval skoro každý týždeň. Nástojil, prosil, vyhrážal sa Jeľcinom. Zbytočne – Rusko bolo totiž v tom čase rozdelené na gubernie, v každej vládla miestna mafia. „V Samare ma raz v noci viezli mikrobusom so zaviazanými očami na stretnutie s predstaviteľmi týchto neformálnych štruktúr,“ prezradil Veteška za sľub, že sa informácia nezverejní, kým bude živý. „Až po tomto stretnutí sa práce na lietadlách pohli z mŕtveho bodu.“ Neskôr o nich Veteška hovoril ako o „vydretých“ lietadlách. Dva z týchto tupolevov sú stále v slovenskej vládnej letke.
Do politiky Veteška vstúpil pred siedmimi rokmi. Najprv na strane Vladimíra Mečiara, ktorý mu umožnil uskutočniť sen o národnom leteckom prepravcovi. Niekdajší robotník a hotelier sa zrazu zaradil medzi najvyšších ústavných činiteľov v štáte. Ani potom sa však nevyhol nečakaným zvratom v kariére. V roku 2007 sa postavil proti Mečiarovi, bol dokonca pripravený uchádzať sa o jeho kreslo predsedu HZDS.
Všetko zmarila rakovina. Veteška však aj v boji so zákernou chorobou dokázal, že sa ľahko nevzdáva.