Niektorí dostali SMS správy, aby šli voliť a volili Smer, moratórium strana neporušila
Slovenské voľby do Európskeho parlamentu nesprevádzali žiadne väčšie incidenty. Hlasovanie o europoslancoch nepoznačili žiadne väčšie komplikácie. ÚVK riešila väčšinou len technické problémy. Napríklad problémy s plentou, či údajných podnapitých členov okrskovej volebnej komisie, čo sa však nepotvrdilo.
Komisia medzi iným riešila aj sťažnosť na stranu Smer, ktorá cez SMS správy vyzývala na účasť vo voľbách a na hlasovanie v ich prospech. SMS správy však nie sú porušením moratória. Jeden z problémov sa stal aj v bratislavskej Petržalke, kde museli v 61. volebnom okrsku voliť nového predsedu. Päťdesiatdeväťročný muž dostal totiž epileptický záchvat.
ÚVK označila účasť za nízku, bližšie ju nekonkretizovala
Slováci však o výber svojich zástupcov veľký záujem nemali. Celoštátne odhady nie sú k dispozícii, zástupcovia Ústrednej volebnej komisie však označili účasť za „nízku“. Zúčastniť sa na voľbách Slovákom odporučilo viacero denníkov, predtým tak urobili politici. V roku 2004 malo Slovensko najnižšiu účasť v eurovoľbách spomedzi všetkých krajín EÚ.
„Zatiaľ to naďalej vyzerá, že volebná účasť je nízka, presnejšie čísla ale nie sú k dispozícii,“ povedala popoludní podpredsedníčka Ústrednej volebnej komisie Dagmar Skačanová. V predchádzajúcich voľbách v roku 2004 predstavovala na Slovensku účasť úroveň necelých 17 percent.
Popoludní sa vo vybraných bratislavských okrskoch účasť pohybovala medzi 15 až 20 percentami. V juhoslovenskom Fiľakove a okolí odvolilo poobede o niečo viac ako desať percent ľudí. „Veľmi nízku“ účasť zaznamenal podľa Magdalény Haburovej z obvodnej volebnej komisie v Trebišove aj celý trebišovský región, bližšie údaje nemala. V obci Hraň pri Trebišove však napríklad popoludní z viac ako 1200 oprávnených voličov hlasovalo 65. Na najväčšom rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach bola poobede účasť okolo šesť percent.
Dopoludnia vhodila svoj hlas do urien aj veľká časť politikov. Slovenský zástupca v Európskej komisii Ján Figeľ dúfal, že Slovensko nezopakuje nízku účasť z hlasovania pred piatimi rokmi. „Verím, že rekord spred piatich rokov sa už nebudeme snažiť prekonávať, že príde viac ľudí,“ povedal európsky komisár. Podobný názor mal aj prezident Ivan Gašparovič, veľké zlepšenie účasti však neočakával. „Veľký optimista nie som, ale dúfam, že by aspoň tých 20 percent mohlo byť,“ povedal prezident.
Fico dáva za nízku účasť vinu aj novinárom
Premiér Robert Fico sa obáva, že účasť v dnešných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) nedosiahne európsky priemer. Povedal to novinárom krátko po tom, čo okolo 9:30 spolu s manželkou Svetlanou odvolil v jednej z miestností v ZŠ na Majerníkovej ulici v Bratislave.
Obvinenia z nezáujmu verejnosti adresoval aj médiám. „Ja si myslím, že sme málo povedali o tom, čo vlastne Európsky parlament robí. Ja budem úprimný – v piatok sa mi stala taká príhoda – večer som zastavil jedného známeho a pýtam sa ho, či pôjdem voliť. A on povedal, že ´určite´, že tých za tých 500 000 korún, čo budú zarábať, tých pôjdem voliť? Tak niekto takýto obraz ale vytvoril, takže, zamyslite sa aj vy nad sebou,“ povedal Fico novinárom a odišiel.
Sám sa podľa svojich predchádzajúcich vyjadrení zaujímal o prácu europoslancov počas ich končiaceho sa volebného obdobia dostatočne. Vďaka trom zástupcom vládneho Smeru v EP, ale aj z pozície predsedu vlády, keďže Európska rada a iné inštitúcie EÚ veľmi úzko komunikujú.
Aj v Bratislave prišli k urnám skôr starší ľudia
Volebné komisie v Bratislave nemali plné ruky práce, účasť voličov bola nízka. Počet voličov sa v jednotlivých mestských častiach líšil, spoločné však majú zväčša to, že eurovoľby k volebným urnám „pritiahli“ skôr staršiu alebo strednú generáciu. „Voľby sú zatiaľ veľmi, veľmi pokojné. Nezaznamenali sme žiadne výtržnosti ani problémy,“ povedal popoludní Lutter. Zároveň potvrdil, že volebné komisie neriešili nič mimoriadne. „Akurát niekoľko voličských preukazov či dodatočné zapísanie do zoznamu voličov,“ doplnil Lutter. Na otázku, či sa dá podľa doterajšieho priebehu odhadnúť, aká by mohla byť celková voličská účasť Bratislavčanov, odpovedal, že by účasť mohla dosiahnuť maximálne 25 percent. „Ale bude futbal, tak uvidíme, čo bude,“ dodal Lutter.
Politické reči voličov v Dunajskej Strede vraj veľmi neovplyvnili
Voličov v Dunajskej Strede mítingové prejavy a mobilizačné výzvy politikov pred eurovoľbami veľmi neovplyvnili. Vyplýva to z vyjadrení voličov, ktoré poskytli po hlasovaní vo volebnej miestnosti. Veľký význam nepripisujú ani vyjadreniam šéfa maďarského Fideszu Viktora Orbána, že eurovoľby sú o tom, koľko poslancov bude obhajovať v EP záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny, ani negatívnym reakciám koaličných politikov na tieto výroky.
„V mojom prípade to žiadnu úlohu nehralo. Nie je to o tom, že či pán Orbán má nejaký míting,“ povedal Dionýz Mohacsi voliaci v Dunajskej Strede. „Také mítingy, ako mal Orbán a Csáky, to absolútne nechávam na vedľajšej koľaji, ja si vyberám podľa vlastného uváženia,“ uviedol ďalší volič Štefan Hidheghéty. Na margo rozhodnutia ísť voliť povedal Mohacsi: „Myslím si, že je to naše právo, jedna z možností, ako môžu malí ľudia prehovoriť do veľkej politiky“. Hidheghéty si povzdychol nad predpokladanou nízkou účasťou voličov: „Škoda, veď ide o naše zastúpenie v europarlamente.“
Aj v Dunajskej Strede veľa ľudí k urnách neprišlo. Napríklad vo volebnom okrsku číslo 2 na Základnej umeleckej škole v Dunajskej Strede z približne 1000 zapísaných voličov hlasovalo doobeda asi 60.
Zaujímavý spôsob, ako ísť voliť vymysleli miestni hasiči. Hlasovať mohli aj tí, čo boli dnes v službe, na hasičskej stanici bolo napriek tomu aj počas ich volebného aktu dosť hasičov. „Prišli tí, čo v službe nie sú, takže ja som mohol ísť hlasovať,“ povedal Tomáš Kollár z Hasičského a záchranného zboru.
Zo všetkých krajov hlásili volebné komisie zatiaľ nízku účasť, k urnám prichádzali hlavne stredná a staršia generácia.
Slováci volili do Európskeho parlamentu druhýkrát
Vyše 4,3 milióna voličov nad 18 rokov môhlo v sobotu od 7:00 do 22:00 voliť v 5 906 volebných okrskoch trinástich zástupcov Slovenska v europarlamente, ktorý je jediným priamo voleným orgánom EÚ.
Historicky po prvý krát sme si svojich poslancov v Európskom parlamente mohli vyberať v roku 2004, kedy sme volili štrnástť poslancov. Pritom účasť slovenských voličov v eurovoľbách v roku 2004 patrila s necelými 17-timi percentami medzi najnižšie v celej únii.
ZOZNAM 185 slovenských kandidátov
O budúcom obsadení všetkých 736 kresiel europarlamentu na najbližších päť rokov rozhoduje od štvrtka do nedele približne 375 miliónov voličov zo všetkých 27 členských krajín EÚ. V eurovoľbách na Slovensku sa o hlasy pre svojich kandidátov uchádza 16 politických strán, ktoré majú spolu 184 kandidátov.
Všetko o eurovoľbách a aké témy dominovali v kampani
Štvordňový kolotoč eurovolieb v 27 členských štátoch Európskej únie otvorili už vo štvrtok hlasovaním v Británii a v Holandsku. Na posledný možný deň si voľby nechalo 19 krajín únie.
