Všeobecnú spokojnosť kalí len to, že „dvadsaťsedmička“ sa pre šetrnosť nových členov nedohodla na spôsobe, ako sa poskladá na ambiciózny boj proti klimatickým zmenám. A bývalému britskému premiérovi môže byť ľúto za rozplývajúcim sa snom, že sa stane prvým predsedom Európskej rady. Doterajšiemu favoritovi sa nepodarilo poistiť si podporu ani zo spojeneckých radov európskych socialistov. Prvým „prezidentom“ EÚ sa tak zrejme stane stredopravicový politik.
Problém okolo Lisabonskej zmluvy únia vyriešila výnimkou pre Česko z Charty základných práv. Práve ňou prezident Václav Klaus podmienil podpis dokumentu. „Ide o veľmi dôležitú dohodu,“ privítal riešenie šéf Európskej komisie José Manuel Barosso. „Vďaka nej Lisabonská zmluva čoskoro vstúpi do platnosti, samozrejme, za predpokladu, že český ústavný súd nebude mať k zmluve námietky.“ Prezident Klaus už potvrdil, že keď súd na budúci utorok rozhodne o Lisabonskej zmluve kladne, on s podpisom otáľať nebude.
Záruky proti prelomeniu Benešových dekrétov si podľa premiéra Roberta Fica vybojovali aj Slováci, a to výhodnejšie ako Česi. Na českých občanov sa totiž Charta základných práv EÚ nebude vzťahovať. Slovákom však podľa Fica práva vyplývajúce z Charty zostanú, a navyše im uznesenie summitu potvrdilo, že medzi listinou a dekrétmi nie je nijaký vzťah. „Zabili sme jednou ranou dve muchy,“ povedal Fico. „Keďže to nemá nič spoločné s Benešovými dekrétmi, neexistoval žiadny dôvod, prečo by sme aj my mali urobiť z občanov Slovenskej republiky občanov druhej kategórie, ktorí nebudú požívať výhody Charty základných práv EÚ,“ dodal.
So spôsobom riešenia je spokojné aj Maďarsko. Dokonca sa hlási k jeho autorstvu. „Prezidenti a premiéri na summite na maďarskú žiadosť a s nemeckou i rakúskou podporou osobitne podčiarkli, že Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ hovorí o budúcnosti, a je platná výlučne v takých záležitostiach, ktoré regulujú právne normy únie,“ napísal z Bruselu spravodajca denníka Népszabadság. Priamo pritom citoval premiéra Gordona Bajnaiho: „Naplnil sa maďarský cieľ, aby v texte nebola ani nepriama odvolávka na Benešove dekréty. Terajšie rozhodnutie tak nemôže slúžiť ako dodatočné potvrdenie sporných bodov Benešových dekrétov a neotvára ani boľavé rany dejín.“
V ďalšom z ťažkých bodov dvojdňového summitu sa únii nepodarilo dosiahnuť prelom. Rokovanie o financovaní boja s klimatickými zmenami sa skončilo bez dohody o mechanizme výpočtu príspevkov jednotlivých štátov na pomoc najchudobnejším krajinám sveta. Deväť nových členských krajín vrátane Slovenska totiž nebolo ochotné prevziať na seba až také záväzky, ako si predstavovalo švédske predsedníctvo. „My sme pripravení byť dobrovoľnými prispievateľmi do tohto systému, ale - na jednej strane nás všetci nútia do finančnej konsolidácie, že máme znižovať deficity, že máme šetriť, na druhej strane nás chce niekto zaviazať okamžite platiť významné sumy peňazí do tohto projektu,“ vysvetlil postoj Slovenska premiér Fico.