Takmer štyri stovky umelcov, spisovateľov či významných národných dejateľov odpočívajú v Martine. Na ich hroboch sú kytice s trikolórou, ktoré tam pred Dušičkami položili predstavitelia Slovenského národného literárneho múzea. Staré hroby literátov, umelcov a národovcov sú oslobodené od poplatkov. Okrem múzea sa o významné hroby stará aj mesto Martin, ktorému patria pozemky na cintoríne, a Matica slovenská. „Príbuzní, ktorí žijú blízko Martina, na hroby pravidelne chodia. Napríklad Hodžovci, Krausovci či Škultétyovci. Prídu aj príbuzní po Františkovi Hečkovi, Márii Jančovej. Niektorí žijú v Amerike, ak nemôžu prísť osobne, zatelefonujú nám,“ hovorí riaditeľ múzea Jozef Beňovský. Pred víkendom bola na Národnom cintoríne ekumenická slávnosť, pietna spomienka, na ktorej zneli verše zo zbierky Ako stopy v snehu od nedávno zosnulého básnika Milana Rúfusa.
Žiadny hrob známej osobnosti na Pamiatku zosnulých nezostane bez horiacej sviece. Tie zapália aj neznámi ľudia, ktorí sa pristavia pri hroboch významných ľudí. Neobídu hrobku rodiny Jesenských, Svetozára Hurbana Vajanského, Milana Hodžu, Mášu Haľamovú, Jána Smreka, Janka Kráľa a ďalších, ktorých naposledy spojil martinský Národný cintorín.
Mnoho významných ľudí spí svoj večný spánok aj na ďalších cintorínoch v slovenských mestách i dedinách. A napokon – každý zosnulý bez ohľadu na to či bol široko známou osobnosťou alebo nie, si zaslúži plamienok spomienky nás, pozostalých. Odpočívajte v pokoji.
