Nové slovenské víno šokovalo cenou

06.11.2009 15:52
Fedor Malík
Znalec vína, profesor Fedor Malík. Autor: ,

Vari málokto tak významne ovplyvnil verejnú mienku o víne ako profesor Fedor Malík. Mnohí zo súčasných vinárov či someliérov sú jeho žiaci, ostatní pozorní poslucháči.

Fedor Malík urobil tisícky degustácií vín a predstavil víno v nových širších súvislostiach. Jeho degustácie boli a sú krásnym dramatickým predstavením o víne. Vždy však najmä kritickou výpoveďou o slovenskom víne.

Za uplynulých dvadsať rokov urobilo slovenské vinárstvo veľký skok. Odkiaľ kam?
Nebol to skok, ale trojskok. Svetový ani európsky rekord sme neprekonali , ale máme zopár dobrých trojskokanov. Rok 1989 je symbolika. Až do polovice deväťdesiatych rokov sa takmer nič nezmenilo. Spomínam si na výstavu v Montreali v roku 1992. Ani jedno z 20 vín tam nezískalo medailu. Bol to prepadák, pretože sme tam poslali nemoderné vína. Ukážka končiacej éry slovenského vinárstva, ktoré ešte nič nevedelo o vínach produktoch chladených fermentácií.

Kedy nastal zlom a kto ho priniesol?
K zlomu došlo až na prelome tisícročí, keď sa objavilili ľudia, ktorí mali víno na srdci. Vyrástli ako protipól veľkých vinárskych závodov, ktoré už nexistujú. Zanikli Košice, Rača, Pezinok. Na scéne sa objavili Ladislav Šebo, Vladimír Mrva, Milan Pavelka, Peter Matyšák, Alojz Masaryk, Jaroslav Ostrožovič, Miroslav Petrech. Nepotrebovali robiť milióny litrov vína, vyrobili pár desiatok tisíc litrov, ale úplne iného moku, aký dovtedy Slovensko nepoznalo.Títo vinári sa postarali o slovenský vinársky paradox.

Francúzsky paradox spočíva v priaznivých účinkoch červeného vína na zdravie ľudí. V čom bola pointa slovenského?
Noví vinári vyrobili skvelé nefalšované vína a odvážne si za ne vypýtali za ne dva alebo tri razy viac, ako bolo zvykom. Národ bol spočiatku šokovaný a veľkí vinári vraveli: zgegnete, za také peniaze vám víno nikto nekúpi. Nebola to pravda. Do polroka sa Mrvove a Šebove vína vypredali. Rozhodujúca nebola cena, ale originalita a kvalita, iná tvár vína.

Čo nového sa objavilo vo fľašiach nastupujúcich vinárov?
Boli čisté ako studnička. Mnohí z vinárov mali vlastné vinohrady, viac sa o ne starali, dbali na biologické princípy hospodárenia. Iní ako Mrva sa poobzerali po surovine z celého Slovenska. Veľkí vraveli: ľahko sa mu robia bonbóniky, keď vychytáva hrozienka zo slovenského chotára. Milovníci vína mu za to ďakujú, pretože kde by boli skončili tie hrozienka z koláča?

Mrva vlastne nepriamo pritiahol pozornosť ostatných vinárov k terroiru.
Iste táto snaha dopomohla k rastu vín. Ale o originalite a terroire ako takom hovoríme na Slovensku posledné dva-tri roky. To je naozaj nová skutočnosť. Som rád, že máme francúzsky typ zákona, ktorý zdôrazňuje, že víno pochádza povedzme z Malej Tŕne, Pezinka, z Modry či Čeboviec. Víno sa tak stáva dôveryhodnejším. Otázka je, čo všetko do chápania terroiru zahrnieme.

Čo teda predovšetkým?
Najmä tradíciu. Víno treba vyrábať tam, kde sú stáročné skúsenosti. Vínu vyrastajúcemu z tradície spotrebiteľ rozumie. Terroir to je aj pestovanie po stáročia osvedčených odrôd, správna agrotechnika vo vinohrade a vo víne čitateľný osobný vzťah vinára. Isto sa do popredia dostanú vinári s vlastnými vinohradmi. To, pravda, neznamená, že tí, ktorí nakupujú hrozno, nebudú prospešní pre slovenské vinárstvo. Myslím si, že pod Malými Karpatmi bude o päť rokov sto možno dvesto vinárov, ktorí budú mať po 5–7 hektárové vinohrady. Neviem, či sa udržia veľké podniky, ktoré tu ešte sú. Slovensko je šité na mieru podnikov, ktoré robia sto až dvesto tisíc fliaš ročne.

Na medzinárodných výstavách získali slovenské vína zlaté medaily. Dostihli sme európsky vinársky peletón?
Áno aj nie. Vo svete sa presadili naše hrozienka. Ukázali sme svetu, že slovenskí vinári majú potenciál robiť skvelé vína, lenže tieto víťazné vína boli zo série homeopatických dávok hrozna. Ak príde holandský obchodník a povie, joj, to je skvelé víno, na budúci mesiac mi dodajte 100-tisíc fliaš, tak iba zalapáme po dych. Bieda slovenského vína je predovšetkým v množstve kvalitného vína, ktoré vyrába.

Je to preto, lebo vinohradníctvo zaostalo za vinárstvom?
Pred desiatimi rokmi som trvdil, že zaostávanie bolo vyše desaťročné. Teraz to nie je celkom pravda – pod Malými Karpatmi sa už nájdu vzorové vinice, a to v Pezinskom, Modranskom i Jurskom chotári, nehovorí o limbašskom či račianskom chotári, pretože na ten majú zálusk trošku iní ľudia ako vinári. Pozoruhodné vinice vysadil na vyše sto hektároch nový podnik In Vino. Ale aj Pavelka, Šebovci a ich Suchý vrch alebo Krajčírovič a Chowaniec. A rekonštruovať vinice sa chystajú aj drobnejší dvoj-trojhektároví vinohradníci. Nie som pesimista s hektármi pôjdeme hore.

Mnohé vinice sú však nadobro spustnuté. Nie ste priveľký optimista?
So synom sme tohto roku vydražili pekné kúsky vinohradov v Modre. Začína tvrdý boj o najlepšie polohy. A to je dobrá správa.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku