Pamätník vyníma študentský pochod z tieňa 17. novembra

16.11.2009 14:09
Gahér´, Petranský
Rektor UK v Bratislave František Gahér (vľavo) a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský počas odhalenia pamätnej tabule. Autor:

Na priečelie budovy Univerzity Komenského v Bratislave umiestnili pamätnú tabuľu akademického sochára Jána Hoffstädtera so symbolom dvoch dlaní. Bude pripomínať študentský pochod zo 16. novembra 1989. Pamätník má vyňať bratislavskú demonštráciu približne 250 vysokoškolákov z tieňa udalostí zo 17. novembra.

„Pripomenie, že sa v Bratislave krátko predtým, než prišlo k zmenám, našla skupina mladých ľudí a hlásali, čo si dovtedy netrúfli ich rodičia alebo čo sa rozprávalo len po krčmách,“ hovorí niekdajší účastník pochodu, dnes novinár Radoslav Števčík. Na Šafárikovom námestí si študentskú odvahu uctili aj lídri opozície – Mikuláš Dzurinda (SDKÚ), Ján Figeľ (KDH) a Pál Csáky (SMK). Predstavitelia koalície chýbali.

Hoffstädter, ktorý je okrem iného aj autorom pamätníka Jána Langoša na Námestí SNP v Bratislave, zvečnil študentský pochod cez symbol spojenia. Dve dlane na tabuli sa však nedotýkajú. „Je to na ceste k tomu spojeniu, ešte to nie je, ale už je jasné, že tie ruky sa chcú spojiť a vytvárať spolu nejakú energiu a názor,“ vysvetľuje sochár. Pochod zo šestnásteho novembra nebol priamym začiatkom nežnej revolúcie, no podľa Ivana Petránskeho z Ústavu pamäti národa mal svoj význam pre udalosti v Prahe nasledujúci deň.

Demonštranti 20. novembra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako prví na Slovensku vstúpili do štrajku a začali formovať študentské hnutie. Pre vysokoškolákov bol pochod aj akýmsi testom. „Vďaka 16. novembru sme už potom boli pripravení a cez ten víkend sme vedeli, na koho sa spoľahnúť, na koho sa obrátiť, kto pomôže a kto nie,“ hovorí Števčík. Za najsilnejší okamih pochodu považuje zastávku na Šafárikovom námestí. „Vytvorili sme kruh a po prvýkrát kričali, že chceme slobodu,“ spomína Števčík.

Pri odhalenej pamätnej tabuli na Univerzite Komenského s transparentom „Zákaz KSS“ demonštrovali dvaja občianski aktivisti. Jedným z nich bol prednovembrový signatár Charty 77 a Hnutia za občiansku slobodu Tibor Novotka. Podľa neho Komunistická strana Slovenska nemá čo robiť na súčasnej politickej scéne. „KSS po 17. novembri dostala šancu byť normálnou politickou stranou, ale ako sme svedkami, neustále pri svojich, hlavne verejných vystúpeniach a demonštráciách, sa hlási k februáru 1948,“ konštatuje Novotka. Ako dodal, hlásiť sa ku komunistickému prevratu znamená hlásiť sa ku koncentračným komunistickým táborom a vraždám.

Približne 250 vysokoškolských študentov usporiadalo 16. novembra 1969 demonštráciu, na ktorej žiadali demokraciu, školské reformy, zrušenie Socialistického zväzu mládeže (SZM) a možnosť cestovať. Študenti položili kvety pri Univerzite Komenského v Bratislave, kde v auguste 1968 sovietski okupanti zastrelili študentku Danku Košanovú a pred budovou ministerstva školstva na Dobrovičovej ulici predniesli svoje požiadavky. Udalosti tohto dňa a nasledujúceho dňa v Prahe, kde demonštrovali pražskí študenti na Národní třídě, boli začiatkom Nežnej revolúcie v Československu.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla biely amarylis

Perla biely amarylis

43,99
Elite červené ruže a biele ľalie

Elite červené ruže a biele ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk