Feješ v pondelok priznal, že územie určené výlučne na rekreáciu a šport ponúkal dlhšie viacerým súkromným firmám i hlavnému mestu, ale neúspešne. „Následne prejavil záujem samosprávny kraj zastúpený pánom Bajanom, ktorý ako bývalý starosta Petržalky má k tejto mestskej časti výrazný vzťah,“ hovorí Feješ.
Bajan však odmieta, že pomáhal pri obchode s pozemkami, ktoré župa odkúpila za 287 miliónov korún. „Sám Bajan nepomohol nikomu – o kúpe rozhodlo zastupiteľstvo, v ktorom predseda nemá hlasovacie právo,“ vyhlásil župan, ktorý sa opätovne uchádza o funkciu.
Za kúpu rolí zdvihla ruku vlani v júni drvivá väčšina župných poslancov – 39 zo 41 prítomných. Návrh predkladal Bajan s tým, že na pozemkoch má vyrásť nová hala, akvapark a ďalšie športoviská. Projekt sa však stále nepohol.
Podnikateľ Feješ tvrdí, že jeho podnikateľská skupina sa k pozemkom dostala dávno cez dedičky po bratislavskom veľkostatkárovi Jozefovi Popperovi. Jeho netere mali v roku 1977 zdediť v Petržalke celkovo až 170 hektárov pôdy.

K okolnostiam vyplatenia dedičov po Popperovi, alebo ich rodinných príslušníkov, sa Feješ nechce vyjadrovať. „Ako som sa s nimi vyrovnal, nie je podstatné, je to ich a moja súkromná záležitosť,“ dodal. O pozemky sa v minulosti súdilo hlavné mesto a Slovenský pozemkový fond.
Podnikateľova firma Petržalka Invest, ktorá nemá zamestnancov, vykázala vďaka obchodu so župou 228-miliónový zisk. Štátu na daniach za rok 2008 odviedla 53 miliónov korún. Bajan tvrdí, že obchod bol v poriadku a on osobne z neho nemal nič. „Ja ani moji spolupracovníci z projektu nijako neprofitujeme. Ak má niekto iné dôkazy, jeho povinnosťou je oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní,“ vyhlásil Bajan.
Bratislavská župa pozemky od spoločnosti Petržalka Invest nakúpila po 3 200 korún za štvorcový meter. Podľa Bajana tým ušetrila 100 miliónov korún, čo má dokazovať súdnoznalecký posudok, ktorý územie predané za 287 miliónov ohodnotil na 387 miliónov korún.

Andrea Marcinová z Prvej aukčnej spoločnosti si však myslí, že bratislavská župa mohla územie kúpiť výhodnejšie. Pozemky sú totiž určené na šport, a preto sa predávajú vždy ťažšie ako stavebné. „Môže to byť problém. Ich uplatnenie na trhu je komplikované, a teda aj ich cena musí byť nižšia ako pri iných pozemkoch,“ tvrdí realitná maklérka. Cenu 3 200 korún za štvorcový meter mohol podľa nej zraziť aj fakt, že šlo o veľké územie.
Protikandidát Bajana v sobotňajších voľbách Pavol Frešo (SDKÚ) uviedol, že v prípade zvolenia chce dať okolnosti nákupu preveriť. Bajan kandiduje ako nezávislý s podporou vládneho Smeru.
Chronológia vlastníkov pozemkov, na ktorých má stáť Danube Arena
1977 – 170 hektárov ornej pôdy v Petržalke po zomrelom Jozefovi Popperovi zdedili podľa Feješa tri občianky Anglicka a jedna Austrálčanka
1994 až 1999 – dedičky sa o majetok súdili s hlavným mestom aj pozemkovým fondom, v súdnom spore uspeli
1999 – majiteľky pozemky vložili do piatich slovenských obchodných spoločností
2006 – Feješ scelil 4– a 5-hektárové pozemky z majetku svojich firiem Gold Invest a Popper do eseročky Petržalka Invest a ponúkal ich na predaj súkromníkom, hlavnému mestu aj samosprávnemu kraju
2008 – župné zastupiteľstvo schválilo kúpu pozemkov od spoločnosti Petržalka Invest za 287 miliónov Sk (9,7 mil. eur)
2009 – BSK vložil pozemky do akciovky 1. župná už preklasifikované na stavebné parcely v hodnote 20,68 milióna eur