Ruská strana zatiaľ fakt uloženia jadrovej munície v skladoch na území vtedajšieho spojenca počas studenej vojny oficiálne nepotvrdila. Podľa vojenských historikov sklady postavili už v roku 1969, neprístupné archívy však zatiaľ nevydali svedectvo o tom, ako sa využívali.
Niečo iné tvrdia analytici z moskovského Centra pre štúdium problémov odzbrojenia, ktoré je mimovládnou organizáciou, ale má dôveryhodné zdroje aj v armádnych štruktúrach. „Jadrové zbrane sa nachádzali aj na území Československa, Poľska či NDR, odkiaľ boli vyvezené koncom 80. a začiatkom 90. rokov,“ uvádza sa v štúdii tohto výskumného strediska, prístupnej aj na internete.
Existenciu jadrových skladov priznal vlani aj generál Miroslav Vacek, ktorý v novembri 1989 zastával funkciu náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády. Dlho však bol viazaný mlčanlivosťou.
„Takéto sklady existovali pri Míšove, Bíline a vo vojenskom priestore Ralsko a boli v nich aj jadrové hlavice,“ uviedol Vacek pre ČTK. Najbližšie k Slovensku ležal sklad pri Hraniciach na Morave, kde v roku 1983 rozmiestnili Sovieti svoju 122. raketovú brigádu s raketami stredného doletu SS-12M.
Vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí ČSSR to vraj Moskva oznámila listom na ôsmich riadkoch, ktorý prišiel bežnou poštou. „Pozeral som sa na to v nemom úžase,“ napísal Bohuslav Chňoupek vo svojich pamätiach.
Dodnes sa nevie, či tento sklad pre tri odpaľovacie základne (Přaslavice, Stará Voda, Zelený Kříž) bol pohotovostný, alebo záložný. Rakety však odsunuli späť na územie ZSSR už v marci 1988 na základe zmluvy medzi veľmocami o likvidácii striel stredného dosahu.
Kým nezverejnia tajné dohody
Čo všetko bolo v troch skladoch označených krycím názvom Javor, ostáva naďalej tajomstvom. Prístup tam nemal nijaký zástupca československej armády. „Sklady nepodliehali dokonca ani Strednej skupine sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu, ale výlučne generálnemu štábu v Moskve, ktorý rozhodoval aj o prípadnom vydaní jadrových hlavíc,“ dodáva Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu v Bratislave.
Možno len predpokladať, že nejaký čas sa tam nachádzali aj jadrové míny, ktoré boli vo výzbroji Sovietskej armády do konca roku 1989, a jadrová letecká munícia.
Už počas éry Gorbačova, vo februári 1986, podpísali ministri obrany oboch štátov medzivládnu dohodu „o rozmiestnení základní s jadrovými nábojmi na území ČSSR“ na neurčitú dobu. Náčelníci generálnych štábov následne podpísali zvláštny protokol o prijatých opatreniach na utajenie nielen obsahu, ale aj existencie tejto zmluvy.
Obsah tajných dohôd sa dodnes nezverejnil. Bývalý federálny minister obrany Luboš Dobrovský na interpeláciu poslancov v júli 1991 odpovedal, že so zverejnením dohôd by musela súhlasiť aj druhá strana. A že potvrdenie plných skladov by znamenalo porušenie konvencie o nešírení jadrových zbraní.
Svetozár Naďovič, ktorý bol v rokoch 1990 až 1991 splnomocnencom federálnej vlády pre odchod sovietskych vojsk z územia Československa, takisto nevie, dokedy sa jadrový materiál v skladoch nachádzal. „Jedno je isté, do 30. júna 1990 bol odsunutý ako prvý. Rusom to trvalo asi mesiac a urobili to na pokyn náčelníka generálneho štábu Mojsejeva tak, že o tom nik nepovolaný ani netušil,“ dodáva Naďovič.
Kto sa chcel zmocniť „jadra“?
Dohady a blokovanie informácií z kompetentných zdrojov prajú mystifikátorom rôzneho druhu a autorom fantazijnej literatúry. Na ruskom internete si možno prečítať úryvky z pripravovanej knihy Sergeja Kudriavceva Cestovanie minulosťou.
Jedna jej dejová línia sa odohráva v roku 1989 a je venovaná záchrane jadrovej munície zo skladov v Československu,. Lebo hrozí, že v podmienkach „bezvládia“ sa dostane do nepovolaných rúk. Generálny štáb v Moskve vysiela do Prahy špeciálne komando, aby zasiahlo…
Nie je ťažké si domyslieť, čo by sa vtedy udialo v strednej Európe, keby pánom Kremľa nebol „Gorbi“, ale nejaký Brežnev. Sovieti však tentoraz zachovali prísnu neutralitu a do vnútropolitického diania u spojencov nezasahovali.
Tretieho decembra 1989 odsudzuje násilné potlačenie Pražskej jari '68 nová koaličná československá vláda. O deň na to prehodnocuje „internacionálnu pomoc“ ako akt medzinárodnej agresie aj Moskva. Otvára sa priestor na rokovania o odchode sovietskych jednotiek. Tri sklady z akcie Javor odovzdávajú ich predstavitelia zástupcom československej armády 1. júla 1990. Všetky sú už, samozrejme, vybielené a dokonca bez známok zvýšenej radiácie…