Jeho sídlo je hneď na začiatku Lukavice, trochu ďalej od ostatných domov. V tesnej blízkosti nebýva nik. Rozsiahla nehnuteľnosť s bazénom, tenisovými kurtmi a satelitmi má vysoký živý plot a citlivý štekajúci alarm. Susedia netušia kde a či vôbec Mojžiš pracuje.
Medzi veriteľmi sa najnovšie rozšírila informácia, že dom aj všetok ostatný majetok predal a presťahoval sa do obyčajného bytu. Mojžiš pritom už dávnejšie prepísal dom na rodinu. Starosta obce Ján Kliment o žiadnom predaji nevie. „Sme malá obec, každý tu susedovi vidí do hrnca, hneď by sa to roznieslo. A navyše, nový majiteľ domu by sa mal do 30 dní prihlásiť na obecnom úrade. Nič také sa zatiaľ nestalo.“
Mojžišova firma stavala na dobrom mene, po anglicky goodwill. To si jej majiteľ v obci udržal aj napriek začínajúcemu súdnemu procesu. Dôchodca Juraj Ďurčík sa s Mojžišom dlhšie rozprával a mal z neho dobrý dojem. O sebe tvrdí, že tridsať rokov robil v školstve a vraj by hneď zbadal v jeho očiach faloš. "Je to svetaskúsený chlap. Berie veci s nadhľadom. Zájde neraz do krčmy a zainvestuje do miestnych štamgastov.
Hoci ľudia niekedy majú od neho trochu odstup. Predsa je na inej úrovni, s takým veľkým domom…" Väčší by človek v širokom okolí sotva našiel.
Suseda Irena Strapková dokonca verí, že Mojžiš je nevinný. A to aj napriek megachalupe. „On z tých peňazí nemal nič. Chcela som ísť vtedy aj ja do Drukosu, no nevedela som dať dokopy väčšiu sumu. Išla by som do toho aj dnes. Je to dobrák, poctivý človek, v skutočnosti chcel mnohým ľuďom pomôcť. Len si toho zobral na plecia priveľa.“
Neďaleko býva aj človek, ktorý napokon vedel dať dokopy peniaze a vložil ich do Drukosu. Bolo to približne 350-tisíc v slovenských korunách. Meno zo strachu nechce zverejniť. "V tom čase padali banky jedna z druhou.
Nikde ste zrazu nemali istotu, tak som vybral peniaze z Devín banky a vložil ich do Drukosu. Banka mesiac na to padla." Presvedčila ho vraj fantastická reklamná kampaň a tiež sadol na lep dobrému menu. Aj on sa s Mojžišom stretol osobne. Pôsobil na neho ako človek, ktorý presne vie, čo chce a dosiahne to.
Po precitnutí a strate vkladu si veriteľ musel množstvo vecí odoprieť. „Zdravotnú starostlivosť, dovolenky, oveľa menej sme mohli dávať na stravu,“ vyratúva. " Aj po rokoch ešte cítime veľkú finančnú medzeru, ktorá sa nezacelila. Manželka zostala aj preto na plnom invalidnom dôchodku. Pôsobilo to veľmi zle na psychiku. Viem o dvoch prípadoch, v ktorých veritelia po strate peňazí spáchali samovraždu."
Mojžiš to má na skok k miestnemu prameňu. Tam, keď má čas a naberá si do fliaš vodu, ochotne podebatuje s dedinčanmi. O Drukose sa vraj nerozprávajú.