Beladická venuša sa vynorila zo staroveku na stavbe cesty

Vykopávky na trase rýchlostnej cesty v Beladiciach pri Nitre nezastavila ani zima. A vyplatilo sa, lebo výskum prináša stále nové a nové prekvapenia. Unikátny je najmä objav sošky venuše, hovorí Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre.

29.01.2010 10:35
Soška Venuše Foto: ,
Soška Venuše z Beladíc meria 7,5 centimetra.

Čo sa už dá povedať o tomto nevšednom náleze?
V druhom januárovom týždni sa počas záchranného výskumu na stavbe rýchlostnej cesty R1 v Beladiciach, v časti Pustý Chotár, preskúmalo aj nálezisko z neskorej kamennej doby. Výskumník Róbert Malček so skupinou archeologických robotníkov tu v neľahkých poveternostných podmienkach po kúskoch odkrýval objekt, v ktorom sa nachádzalo množstvo keramiky a kamenných nástrojov. Z polozamrznutej zeminy sa postupne vynorila aj malá hlinená soška pravdepodobne tehotnej ženy.

Aká je stará?
Ako vravím, pochádza z neskorej kamennej doby, čiže jej vek možno odhadnúť na viac ako päťtisíc rokov.

S čím by sa dal porovnať tento objav?
Ide o vskutku unikátny objav, ktorý rozširuje doteraz malú skupinu venuší slovenského praveku. Najznámejšia z nich je, ako viete, Moravianska venuša.

Očakávate na trase tejto cesty ešte ďalšie prekvapenia?
Ale iste, práca v teréne nám prináša stále nové prekvapenia a osobitne to platí práve o hornom Požitaví. Mnohé archeologické nálezy sú ukryté pod rôznymi naplaveninami a splachmi, takže aj tam, kde sa nálezisko nepredpokladalo a mysleli sme si, že všetko zaujímavé je už preskúmané, sa nakoniec zistia pod nánosmi storočí ukryté ďalšie poklady. Svedčia o tom aj nálezy týchto dní, keď sme takto objavili ďalšiu časť germánskeho sídliska v Beladiciach. Rozhodujúcu časť výskumov však už máme za sebou, a preto veľa prekvapení na tomto úseku už asi nebude.

Už doterajšie archeologické objavy sú však také významné, že investor sa rozhodol kvôli nim počkať s ďalšou výstavbou cesty. To tak dobre vychádzate?
Môžem len potvrdiť, že vzťahy s investorom sú nanajvýš korektné a spoločne sa snažíme organizovať práce tak, aby vznikali čo najmenšie sklzy v termínoch. Investor má v tomto prípade svojím spôsobom smolu, lebo cesta ide cez územie v minulosti hádam najhustejšie osídlené. Na druhej strane Archeologický ústav SAV disponuje veľkým počtom archeológov, takže aj na úseku pri Beladiciach pracovalo často naraz aj vyše 20 archeológov spolu s komplexnými pracovnými skupinami.

Pri Beladiciach pracovalo často naraz aj vyše... Foto: Ľuboš Pilc
Matej Ruttkay Pri Beladiciach pracovalo často naraz aj vyše 20 archeológov, aby boli sklzy pri stavbe cesty čo najmenšie, hovorí šéf archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay.

Kto všetko tvorí takúto skupinu?
Technik a 10 až 15 robotníkov.

Napriek všetkému vznikajú pri vykopávkach aj konfliktné situácie medzi archeológmi a staviteľmi. Možno im vôbec predchádzať?
Bolo by najlepšie, keby sa povinné archeologické výskumy realizovali aspoň dva roky pred plánovaným začiatkom výstavby, ako je už pravidlom v susedných krajinách. Takto sa predíde problémom na oboch stranách. Národná diaľničná spoločnosť už takýto postup pripravuje.

Kdekto nazýva objavy z posledného obdobia archeologickou žatvou. Súhlasíte?
Hodnotenie ponechám na iných. Je však neodškriepiteľným faktom, že na celej trase rýchlostnej cesty Nitra – Tekovské Nemce do Banskej Bystrice sme preskúmali viac ako 20 významných nálezísk. Celkovo ide o vyše 400 hrobov, takmer tisíc sídliskových objektov a tisíce nálezov rôzneho druhu – keramiky, šperkov, kostí a podobne.

Čo z tých tisícok si zasluhuje prívlastok unikátne?
Okrem Beladíc by som vyzdvihol objav jedného z najsevernejších avarských pohrebísk bezprostredne pri Nitre. Ale aspoň spomenúť treba aj veľkomoravské sídlisko vo Veľkých Chrášťanoch, rozsiahle pohrebisko z doby sťahovania národov a včasného stredoveku v Tesárskych Mlyňanoch, pohrebisko z 11. storočia v Čiernych Kľačanoch či polykultúrnu lokalitu v Nitre-Selenci.

Čo asi prinesie ďalší výskum archeologických nálezov?
Keďže v týchto prípadoch nešlo o výskyt ojedinelých objektov, ale o veľkoplošne preskúmané komplexy, umožňuje to predovšetkým lepšiu rekonštrukciu života človeka v tomto priestore v rôznych obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej a stredoveku. Nové objavy tiež umožňujú rekonštrukciu dávnovekého životného prostredia a klimatických pomerov.

PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

Archeológ. Po skončení Univerzity Komenského začínal vo Vlastivednom múzeu v Nitre, od roku 1986 pracuje v Archeologickom ústave SAV. V roku 2002 sa stal zástupcom jeho riaditeľa, od februára 2008 riaditeľom. Jeho dizertačná práca sa venovala vývoju osídlenia a typom sídlisk v 6. až 13. storočí na západnom Slovensku. V posledných rokoch sa špecializuje na výskum veľkomoravských hradísk. Je nositeľom Ceny SAV a Literárneho fondu.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba