Dištancovali ste sa od SDKÚ, lebo nemá čisté financovanie. S HZDS ste však koalíciu nevylúčili. Neprekáža vám Vladimír Mečiar, ktorý nevie doložiť zisk majetku a jeho vládu spájali s únosom a vraždou?
Prekáža mi Mečiar. Moje vyjadrenie v minulosti nebolo šťastné a bolo aj zbytočné. Chcel som povedať, že majúc na očiach, kvôli čomu stroskotala pravicová vláda v roku 2006, že v podobnej situácii by sme to zrejme nejak dokázali preglgnúť. Dostali sme na to dosť veľa reakcií. Tak medzičasom sme zaujali stanovisko, že s HZDS do vlády nepôjdeme, tak isto, ako so Smerom.
Politológovia hovoria, že Smer koketuje s KDH, ktoré jasne neodmietlo spoluprácu so Smerom. Ak by sa črtala koalícia Smer-KDH, do takejto koalície by ste šli?
Nie. Vždy sme jasne hovorili, že so Smerom do vlády nepôjdeme, pretože celý Smer aj premiéra Fica považujeme za pôvodcu mimoriadneho morálneho a hospodárskeho úpadku, ktorý Slovensko zažíva. Radičová nám môže zobrať hlasy, sklamaných ale späť nezíska.
**Neľutujete, že nejdete do volieb s SDKÚ, keď vidíte, že podľa prieskumu jej kauza financovania neubrala voličov? Štvorkoalícia SDKÚ-SaS-Most-OKS by podľa nezverejneného prieskumu mala 28 percent. **
Vo štvrtok vyšiel prieskum agentúry Polis. SDKÚ tam malo 14,4 percenta, SaS 8,1, to je 22 a pol a Most 6 percent – to je 28 a pol. V čom je problém?
Neobávate sa, že ak SDKÚ zvolí za volebného lídra Ivetu Radičovú, zoberie vám vzhľadom na jej vysokú podporu u opozičných voličov časť hlasov?
Áno, dôjde zrejme k nejakej korekcii, ale nemám obavu, že to budú nejaké významné čísla. Dnes to už nie je tak, že máme polovicu voličov SDKÚ. Najväčšia časť našich voličov sú prvovoliči, nevoliči, alebo nejaký protestní voliči – kašlem na to, nejdem voliť, nikto ma neoslovil, nebudem voliť menšie zlo. Druhá najväčšia časť sú voliči Smeru, ktorí povedzme volili v roku 2006 Smer, lebo boli sklamaní z SDKÚ. Tí ľudia by sa dnes nevrátili k SDKÚ, to vedia aj v SDKÚ. Týchto voličov by sme v štvorkoalícii nezískali. A až tretia časť sú bývalí voliči SDKÚ.
S kým sa vám lepšie rokovalo, s Ivanom Miklošom alebo s Ivetou Radičovou? Obaja vyjednávali za SDKÚ o koalícii. Kto je vám bližší?
Rokovanie s Miklošom bolo vecnejšie, konštruktívnejšie. S Ivetou zase bolo otvorenejšie, lebo s ňou sa aj súkromne poznám. Bola nás navštíviť v ten večer, keď sme sa stretli. Mám trojmesačnú dcéru, tak bola navštíviť prírastok do rodiny.
Ivan Mikloš je označovaný za arogantného. Pripadá vam tak?
Chápem, že veľa ľudí ho tak vníma. Ja osobne s tým problém nemám. Keď na rovinu povie – nie, daj mi pokoj, nepôjdem do toho, nediskutujem o tom ďalej, veľa ľudí to vníma ako aroganciu. A taký je, že na rovinu povie. Na druhej strane to uľahčuje rokovanie.
Jazykový zákon by som nezrušil, štát potrebuje chrániť jazyk
Ktorá strana opozície je vám najbližšia?
Béla Bugár a jeho strana Most. Tam tie kontakty sú dobré. No a programovo, samozrejme SDKÚ je nám blízka.
Bližšia ako Most?
Myslím si, že nie. Pokiaľ sa bavíme o ekonomickej časti programu, tak je to plus mínus rovnaké. Samozrejme, Most viac akcentuje tú národnostnú časť.
Zrušili by ste jazykový zákon?
Úplne zrušiť bez náhrady, to by som neurobil. Zrejme nejaké nezmyselné paragrafy, ktoré zbytočne podnecujú konflikty, tie by som vyhodil. Ale zákon ako celok by som nezrušil.
Prečo si myslíte, že štát potrebuje taký zákon?
Štát by asi mal chrániť svoj jazyk, to je prirodzené.
Ale čo chce chrániť? Chce ho chrániť ako kultúrne dedičstvo? Nemali by to potom robiť nejaké kultúrne a vedecké inštitúcie?
Súhlasím, že zbytočne sa robí z toho politika. Ale v nejakom zákone zrejme – som teraz na tenkom ľade, takéto veci zvyknú byť obsiahnuté, kde je povedané, že štát chráni svoj jazyk.
Dane by som neznižoval, treba znížiť odvody
Znížili by ste dane z príjmu?
V tejto fáze by som to nerobil. Po prvé, kvôli napätému rozpočtu. Po druhé, dane sa dajú znížiť aj tým, že zoškrtáte výnimky, ktoré niečo prinesú a v tom rozsahu znížite daň. To som navrhoval, keď som bol ešte u Počiatka, pred tromi rokmi. Dnes to nemáme v programe. Navrhujeme ponechať 19 percentnú daň. Pokiaľ sa rušením výnimiek alebo inými krokmi uvoľnia akékoľvek peniaze, navrhujeme ich použiť na zníženie odvodov. Problém Slovenska nie sú vysoké dane, ale vysoké odvody, ktoré máme ôsme najvyššie na svete.
Do koľkých rokov by sa podľa vás mohli znížiť odvody?
Odvodový bonus, ktorý presadzujeme, je projekt, ktorému sa už sedem rokov venujem. Je to vyzretý projekt, stokrát prediskutovaný. Jeho technické zavedenie by mohlo trvať rok alebo dva.
Môžete vysvetliť, čo je odvodový bonus? Aj SDKÚ či Most sú k nemu rezervované, vraj by poškodil chudobnejších.
To nie je pravda. Odvodový bonus na jednej strane garantuje každému životné minimum, ktoré sa mierne znižuje s rastúcim prijímom. Je tam veľmi jasná adresnosť – kto nezarába vôbec nič, dostane od štátu životné minimum a čím viacej zarába, tým menšiu podporu od štátu dostane. Okrem životného minima počítame ešte s niekoľkými mimoriadnymi štátnymi dávkami v prípade invalidity, pre osamelé matky a keď je v rodine dieťa do troch rokov.
Ako prospeje odvodový bonus bežnému občanovi?
Napríklad (R. Sulík si berie pomocnú tabuľku). Peter z Prešova, keď má povedzme dve deti a má príjem 600 eur, jeho manželka má 400 eur, Petrovi z Prešova pomôžeme sumou 171 eur. O to stúpnu čisté príjmy jeho rodiny.
Štát mu doplatí?
Nie, o to mu štát menej zoberie na odvodoch a stúpnu tak čisté príjmy jeho rodiny.
Podporili by ste zarábanie počas materskej bez toho, aby sa siahlo na rodičovský príspevok?
Jednoznačne áno.
Pod diaľnice by som vyvlastňoval aj ja
Dokázali by ste obetovať práva jednotlivca v záujme štátu?
Do nejakej zrozumiteľnej a vysvetliteľnej miery áno. Napríklad pri inštitúte vyvlastnenia vláda obetuje práva jednotlivca. Keď ide o to, že nejaký desaťkilometrový kus diaľnice nebude postavený preto, že niekto musí mať záhradný domček postavený práve tam a nemôže ho mať dva kilometre vedľa, tak tam sú jednoznačne obetované práva jednotlivca a ja s tým súhlasím. Na druhej strane bola kauza s letiskom v Poprade (kde dali výbušninu civilistovi bez jeho vedomia), tam boli tiež obetované práva jednotlivca a s týmto zásadne nesúhlasím. Nedá sa zásadne povedať, že práva jednotlivca nikdy nemôžu byť obmedzené.
Akú úlohu prikladáte slobode jednotlivca pri zdravotnom a sociálnom poistení. Viete si predstaviť, že by nebolo povinné?
Skôr je otázka, akú úlohu prikladám solidarite medzi občanmi. Určitú mieru solidarity musíme natoľko upevniť, aby sa v žiadnom prípade nestalo, že zrazu nebude. Štát by mal každému obyvateľovi zabezpečiť životné minimum a základnú zdravotnú strarostlivosť, aj keď môžeme diskutovať, čo to presne je. Toto by mal zabezpečiť bez ohľadu na to, kto koľko prispieva. Má to byť plne solidárne, platené zo všeobecných daní, zásluhovosť tam nemá byť.
Je nutné povinné zdravotné a sociálne poistenie?
Úlohou štátu je, aby každý občan mal garantované životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Financované to nemusí byť z poistenia, kde je zásluhový vzťah, môže to byť zo všeobecných daní alebo zo zdravotnej dane atď. Je jedno, odkiaľ tie peniaze prídu, ale tento luxus si v 21. storočí v strede Európy musíme dovoliť.
Vidíte zdravotné poisťovne ako zárobkové spoločnosti?
Áno, v programe navrhneme zrušenie zákazu zisku. Vnímame, že ich príjmy sú štátom vynútené príjmy, napriek tomu pri dobrom hospodárení v nejakom rozumne stanovenom rozsahu, teda nie neobmedzene, by zdravotné poisťovne mali mať dovolené dosahovať zisk.
Keď ste radili ministrom financií, hovorili ste si niekedy, že vy by ste to robili lepšie?
Mikloš to robil veľmi dobre, mimoriadne dobre. Ktorýkoľvek ďalší minister veľmi pomôže tejto krajine, keď to bude robiť aspoň tak dobre, ako to robil Mikloš. Počiatek má oveľa menšiu mieru rozhodovania, je v podstate prijímateľ príkazov, tým pádom má viac menej zviazané ruky. Neviem posúdiť, či by to robil tak isto dobre. Ale štábna kultúra, tá bola u Mikloša oveľa vyššia. Čo by som ja robil inakšie, by boli snahy o zavedenie odvodového bonusu, lebo to prispeje výraznou mierou ku konsolidácii verejných financií preto, lebo to zjednoduší pravidlá napríklad tým, že zruší výnimky. A čím máte menej výnimiek v systéme, tým ťažšie sa ten systém obchádza.
Aká je vaša politická ambícia?
Dostať SaS do parlamentu.
Potom, napríklad do desiatich rokov – chceli by ste byť ministrom financií?
Určite áno. Určite je to pozícia, ktorá by mňa lákala, ale nenasleduje hneď na druhom mieste. Na druhom mieste je odvodový bonus, až potom niekde je táto osobná ambícia. Prežijem, keď to nebude, ale takúto ambíciu mám.
Bol to hlavný dôvod, prečo ste išli do politiky?
Nie. Hlavné dôvody boli v podstate dva. Po prvé, že na pravicovo-liberálnom spektre nebola vôbec žiadna strana, ANO sa vytratila. Druhým dôvodom bolo zavedenie odvodového bonusu.
Chceli by ste byť niekedy premiérom alebo prezidentom?
Prezidentom určite nie, v žiadnom prípade. A premiérom? Nehrabem sa do toho.
Dokedy chcete byť v politike?
Vidím to na niekoľko volebných období.
SNS sú nacionalisti, ale nezakázal by som ich
Ako vnímate používanie maďarskej karty, nacionalizmus?
Je to škoda, lebo sa tým zahmlievajú skutočné problémy. To mi je ľúto, že stále ešte existujú ľudia, ktorí na to počúvajú a nechajú sa vyhecovať.
Považujete SNS za nacionalistickú alebo extrémistickú stranu?
Za nacionalistickú určite. Ale za extrémistickú v zmysle, že koná proti ústave a treba ju zakázať, ju nepovažujem.
Myslíte v programe na menšiny? Máte program aj pre menšiny etnické, invalidov, chudobných?
Určite áno. Máme odvodový bonus, priamo rieši invalidov. U nás to má na starosti Peter Bódy, bývalý poslanec a on sám je invalid, aktívne sa venuje tejto problematike. Takže túto časť máme dobre obsiahnutú. Tak isto budeme mať k rómskej problematike dosť veľa bodov. Na budúci piatok chceme program zverejniť, takže tam to všetko bude.
Dotácie európskym poľnohospodárom treba zobrať
Ste za ďalšiu integráciu Európskej únie?
Pokusy o zjednotenie pravidiel nie sú zlé vo svojej podstate. Problém je, že Európska únia je pod obrovským vplyvom jednotlivých veľkých krajín, ako je najmä Nemecko, Francúzsko, alebo rôznych lobistických skupín a potom schváli úplne nezmysly, ktoré nám naordinuje všetkým, napríklad zakáže žiarovky. Preto treba byť veľmi opatrný. Predtým, než by som súhlasil s ďalšou vnútornou integráciou, musí sa Európska únia reformovať. Viac ako polovicu rozpočtu napríklad dáva do poľnohospodárstva, čo je nezmysel.
Zrušili by ste dotácie poľnohospodárom?
V celej Európskej únii naraz áno. Jednoznačne. Prečo to má byť dotované? Keď sa to dá kúpiť z krajín mimo Európsku úniu lacnejšie, tak to jednoducho tam treba kúpiť.
Boli by ste aj za zjednotenie daní?
Napríklad Nemecko tlačí na zoslúladenie podnikových daní. Slovensku by sa zobrala jedna komparatívna výhoda, preto z pohľadu Slovenska som proti harmonizácii daní. Treba ale povedať, že sú dve harmonizácie. Je harmonizácia daňového základu, toto Slovensku viac menej vyhovuje. Potom je harmonizácia sadzby dane, toto Slovensku nevyhovuje, lebo keď bude nasadená na 25 alebo 30-tich percentách, tak by Slovensko muselo zdvihnúť dane.
Z čoho teraz žijete?
Z peňazí, ktoré dostávam za predaj firmy. Predal som firmu pred štyrmi rokmi, nejaké peniaze som dostal a nejaké ešte dostávam.
Máte rád luxus?
Všeobecne áno. Ale sú druhy luxusu, na ktorý si nepotrpím. Mať vlastnú jachtu v Stredomorí, alebo lietadlo, na to si nepotrpím, ani na nejaké luxusné auto. Potom sú veci, kde si dožičím, napríklad nejakú dobrú reštauráciu. Môj fotovýstroj alebo hodina squashu s majstrom Slovenska, to je môj druh luxusu. Keďže nie som správny sociálny demokrat, nemám ani hodinky za milión, ani takéto podobné insígnie.
Dodávate aj duši nejaké krásno?
Nie som teraz nejaký veľký čitateľ beletrie. To krásno, ktoré jej dodávam, spočíva v poslednom čase z odvodového bonusu a z programu strany (smiech).
Nemáte teda nejaký bytostný vzťah k filmu, divadlu, hudbe?
Rád fotím. Moja fotografická výbava, to je ďalší luxus, ktorý si doprajem.
Richard Sulík (42) – Autor rovnej dane dospieval v Mníchove, Gelsenkirchene a Pforzheime, kde v roku 1987 zmaturoval na Technickom gymnáziu. Po svoch rokoch matematiky a fyziky prestúpil na ekonómiu, vzdelávanie preušil pád socializmu v Československu. Po „nežnej“ založil v Bratislave FaxCopy, ktorú pred štyrmi rokmi predal. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity. Česrtvého ministra financií Ivana Mikloša oslovil s diplomovou prácou o daňovej reforme a stal sa jeho poradcom. Po prijatí reformy odišiel, aby reštrukturalizoval mestskú akciovku na odvoz a likvidáciu odpadu OLO. Po voľbách sa vrátil ako poradca Jána Počiatka. Odišiel v apríli 2007, keď mu minister financií siahol na rovnú daň. Koncom februára 2009 zaregistroval stranu SaS.