Pravdaže, aj na radách pre domácnosť sa nezmazateľne podpísal duch doby. Napríklad obdobie reálneho socializmu, ktoré sa snažilo o emancipáciu ženy, i keď svojským spôsobom – odložením detí do jaslí či materských škôl, vyzdvihovaním verejného stravovania a zverením čo najväčšieho množstva domácich povinností do rúk skúsených a profesionálnych komunálnych služieb. Utópia?
Socialistické sci-fi
Takmer ako sci-fi vyznievajú predstavy Ľudmily Reichlovej-Kuchárikovej, autorky knihy Moderná domácnosť, ktorá tvrdí: „V mestách, kde už sú zavedené Komunálne služby, je veľkou fyzickou úľavou pre celú rodinu, keď sa väčšie práce spojené s riadením zveria tejto službe, ktorej pracovníci sa už postupne vyškoľujú a svojou odbornou prácou vedia uspokojiť aj náročných ľudí. Sú omnoho lepšou náhradou za bývalé pomocnice v domácnosti…“
Autorka si takisto zhlboka povzdychla, že „aj keď sa verejné stravovanie stane masovým, ešte dlho budeme približne 50 % stravy jedávať doma“. Hovoríme o časoch, keď podľa štatistík pracovala väčšina dospelých zamestnaných žien 12 až 13 hodín denne, čo bolo na hranici ich fyziologickej výkonnosti. Ktovie, ako je to dnes…
Rady a kuchárske recepty pre domáce panie zachytávajú módne vlny, keď niektoré potraviny boli „v kurze“ a iné, naopak, neobľúbené. Napríklad publikácia „Domácí hospodářství“ z roku 1923 usudzuje o dnes preferovanom olivovom oleji: „V některých krajinách je zvykem mastiti saláty olejem olivovým (provánským). Olej ten na vzduchu se však brzy mění v olej dřevěný, jímž lze mazati jen nástroje.“ Úsmevne pôsobí časť venovaná alkoholickým nápojom: „Kořalku by měli prodávati jenom v lékárnách. Starým lidem může mírné požití prospěti, mládeži škodí však vždycky.“ Samozrejme, tento smelý plán sa nikdy nepodarilo realizovať.
Vojnová kuchyňa
Kuchárske knihy a príručky určené gazdinám však prezentujú nielen pohľad na stravovacie návyky. Neraz predstavujú aj kroniku jednotlivých historických období. Do tohto žánru napríklad zablúdila slovenská spisovateľka Terézia Vansová. Jej kuchárska kniha Recepty prastarej matere dojemne odráža dozvuky relatívne prajného obdobia pred prvou svetovou vojnou: „Romantika spojená s príchodom velikého rodinného koča alebožto korábu, z ktorého na dvor vysypalo sa početné družstvo veselých a hladných hostí, uniká do minulosti. Len kde-tu ešte zjavujú sa nečakaní ale vítaní hostia. Nečakaní. Obyčajne prídu vtedy, keď domáca pani má najviac práce a najmenej príprav v kuchyni. A tu pribehne slúžka: Hostia idú! Len – čo im dáme?“
Prízrak neprajných vojnových čias prezrádza samotný predslov autorky: „Túto knihu som sostavila, keď hospodárske pomery našej vtedajšej vlasti boli sriadené, keď bolo všetkého dosť a keď pri jednaní platilo ešte slovo: To je ako za groš žemľa. Prišla vojna a sprevracala všetko jestvujúce čím hore, tým dolu.“
Podobne i obdobie druhej svetovej vojny opisuje Slovenská ľudová kuchárka pre každý stôl autorky Žely Inoveckej z mája 1944: „Žiaľ, ešte vždy zúri neľútostná vojnová víchrica, a preto pripojujeme do tohto vydania stať "vojnová kuchyňa“, ktorá podáva z praxe niektoré dobré rady s ohľadom na úsporu masti, cukru, atď…" A reklamná brožúra Dr. Oetkera len bezmocne pritakáva: „Dnes sa vyskytujú určité ťažkosti, zapríčinené nedostatkom istých vecí, ktorých bolo ináč nadostač.“
Dobrá rada stojí groš
V hojných časoch reálneho socializmu nebolo treba zápasiť s vojnovým nedostatkom, ale skôr s nedostatkami trhu. Podľa jeho vrtochov raz gazdinám radili používať rastlinné, inokedy zas živočíšne tuky. Raz boli vajíčka nezdravé, inokedy zdobili bratislavské električky nápisy: „Jedno vajce denne“.
Na otázku zdravého stravovania museli svoj názor vysloviť aj politici. Napríklad podpredseda slovenskej vlády Ján Gregor sformuloval novodobé desatoro správnej výživy, hoci niektoré body sa javia ako ťažšie zrozumiteľné.
Napríklad bod 6, ktorý káže „zabezpečiť minimalizáciu negatívnych javov pri uspokojovaní potrieb daktorými minerálnymi látkami“. Čitateľ príručky Čítanie ´84 o správnej výžive sa však predsa len dozvie aj adresnejšie posolstvá. Napríklad, že „človek počas života prijme veľké množstvo potravy“. Konkrétne vraj predstavujú nákladný vlak s desiatimi vagónmi, medzi ktorými by bol aj vagón zemiakov či tri až štyri vagóny tekutín.
Domáce panie dostávali dostatok praktických rád aj v časoch, keď ich denne neponúkali médiá. Mnohé rady sú dodnes užitočné, iné vyznievajú kuriózne, ak nie rovno nezmyselne. Nevedno, či je i dnes za groš žemľa. Ale že dobrá rada stojí groš, platí predsa stále.
Používala vaša mama alebo stará mama príručky pre gazdiné? Sú užitočné aj pre modernú ženu?
Daša Čejková, spisovateľka:
Foto: Ľuboš Pilc
„Kuchárske knihy patrili do povinnej výbavy nevesty, takto to bolo aj v prípade mojej mamy. Moja babka bola skôr na ľudovú slovesnosť – recepty zbierala od kamarátok a po dedine. Dnes už také niečo nepoužívam, kuchárske knihy však považujem za špecifický druh umeleckej literatúry – najmä v prípade, ak sú tam vkusne esteticky naaranžované obrázky jedál. Akurát je škoda, že sa dnes z varenia často vytráca umenie, čarovanie s ingredienciami a čakanie na to, ako pokus dopadne.“
Oľga Pietruchová, občianska aktivistka:
Foto: Branislav Benčat
„Nepamätám si, že by sme mali doma takéto príručky, akurát stará mama bola sama osebe príručkou, lebo o všetkom vždy vedela a na všetko mala nejaký príklad. Myslím, že tieto knihy už nezodpovedajú tomu, ako si dnešná žena predstavuje vedenie domácnosti a vôbec svoj podiel na domácich prácach. Odrážajú dobové stereotypy, ktoré boli vtedy veľmi silné a dodnes pretrvávajú. Je to zaujímavý historický exkurz, ako sa vyvíjalo postavenie ženy v domácnosti.“
Oľga Feldeková, spisovateľka:
Foto: Robert Hüttner
„Moja mama, keďže sme žili v chudobnom kraji a neboli sme bohatí, mala jednu písanku, ktorú som po nej zdedila. Bola to písanka receptov a každý recept mal prívlastok "falošný“ – falošná torta, falošný puding alebo povedzme falošné gaštanové pyré z fazule… Väčšina jedál, ktoré som jedávala, mala prívlastok „falošné“. Aj písanku volám „falošná písanka“. A keď nemám doma dosť vecí, vezmem falošnú písanku a na falošné jedlo sa vždy niečo nájde. Výsledok je, samozrejme, pravý."