„V normatívnom porovnaní ani jedna z týchto vlád nie je na tom dobre,“ hovorí politológ László Öllös. Dzurindova vláda však boju proti korupcii pomohla oveľa viac ako Ficova. „Dobrý trend, ktorý nastavila, Ficova vláda zablokovala,“ dodáva.
Rozkvet korupcie a klientelizmu podľa Ctibora Košťála z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť určil výber koaličných partnerov Smeru. HZDS a SNS spolu vládli v čase tzv. divokej privatizácie v rokoch 1994 až 1998. „Očakávať, že táto vláda by mohla byť protikorupčná, by bolo iluzórne. Z historickej skúsenosti, ktorú máme s Mečiarom a so Slotom, bolo jasné, ako to je. A tie štyri roky nám to len potvrdili.“
Prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ Grigorij Mesežnikov dodáva, že lepšie podmienky na korupciu sa vytvoriť nedali. „Celá formula politického účinkovania SNS je nabaliť sa na maďarskej karte politicky a potom na štátnych prostriedkoch materiálne. HZDS je tiež strana, ktorá bola na čele systémovej korupcie. A strana Smer je stranou straníckeho klientelizmu. Oni to ani neskrývajú.“
Dzurindove vlády boli poznačené škandálmi a rovnako ako Ficova sa snažili kryť svojich ľudí. Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš považuje za najväčšie problémy druhej Dzurindovej vlády utajovanie zmlúv o privatizácií štátnych monopolov, nevysvetlené financovanie SDKÚ a podozrenie, že si väčšinu v parlamente zabezpečila kupovaním nezaradených poslancov. Podľa Košťála posledný z nich vážne poškodil SDKÚ u jej voliča. „Ťažko môže mať vláda, ktorá chce byť protikorupčná, takúto kauzu vo svojom životopise,“ konštatoval. Napokon sa podľa neho Dzurindova vláda dostala kauzou skupinka o sprisahaní proti SDKÚ a tým aj Slovenskej republike a odvolaním šéfa NBÚ Mojžiša k „paranoidnému odstraňovaniu ľudí, ktorí bránili záujmom nejakých skupín“.
Napriek tomu však Dzurindove vlády reformami priestor na korupciu zúžili. Prvá prijala dôležitý zákon o slobode informácií, rozšírila internet vo verejnej správe a začala na ňom zverejňovať pripravované zákony. Nasledovali protikorupčné programy, posilňovanie nezávislých kontrolných inštitúcií, vytvorenie špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu. Do pracovných skupín prizývala tretí sektor. „Viac tolerovala verejnú kontrolu mimovládnymi organizáciami a médiami, aj keď ju to tiež netešilo,“ podotýka Öllös.
Vláda Roberta Fica podľa Košťála neprijala ani jedno konkrétne protikorupčné opatrenie – verejný kataster na internete sa začal pripravovať za predchádzajúcej vlády. Košťál hovorí, že Fico korupciu skôr „legitimizoval, keď povedal, že ak sú dve rovnaké ponuky, je v poriadku, že vyhrá ten so správnym politickým tričkom. To je legitimizovanie korupcie v priamom prenose, očakávať od takéhoto premiéra, že bude bojovať proti korupcii, je ilúzia“.
Odborníci súčasnej vláde vyčítajú predovšetkým politizáciu a znefunkčnenie súdnictva. Medzi kauzami spájanými s korupciou a klientelizmom sú na prvých miestach nástenkový tender, predaj emisií, tender na mýto. Pridávajú aj útoky proti mimovládnym organizáciám a médiám – kontrolným mechanizmom občianskej spoločnosti.
Zároveň rastie počet ľudí pociťujúcich korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo ako problémy, ktoré ich ťažia najviac. Na konci predchádzajúcej vlády síce považovalo viac ľudí ako dnes korupciu za rozšírenú – podľa IVO 70 k dnešným 58 percentám – dnes si však viac ľudí myslí, že korupcia je najpálčivejším problémom. V prieskume Polisu šesť z desiatich opýtaných uviedlo, že súčasná vláda nemá záujem s korupciou bojovať. Z prieskumov Transparency vyplýva, za kým malá korupcia ako úplatky lekárom klesala, veľká na ministerstvách a samosprávnych krajoch, kde sa dohadujú zákazky, vzrástla.
Šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Košťál je pred nástupom ďalšej vlády optimistom. „Malo by dôjsť k zlepšeniu. Už to podľa mňa horšie byť nemôže,“ konštatoval. Pre každý prípad však dodáva: „Môžem sa aj mýliť.“
Najväčšie kauzy dvoch vlád Mikuláša Dzurindu
- na výber poradcu predaja Slovenských telekomunikácií a tender na tretieho mobilného operátora.
- aj napriek zlej situácii štát banke požičal 60 miliónov dolárov, ktoré mala vrátiť. Banka skrachovala a peniaze nevrátila.
- nahrávky odpočúvaného podnikateľa Jána Badžgoňa, ktorý bol známy blízkym vzťahom k SDKÚ, naznačili prepojenia na sponzoring a financovanie Dzurindovej strany.
- prezident FNM Ľudovít Kaník v roku 1999 údajne poškodzoval záujem štátu v prospech súkromnej spoločnosti, keď rokoval s podnikateľom Poórom. Kaník musel z funkcie odísť.
- banku ovládli finančné skupiny.
Tunelovanie Štátnych hmotných rezerv.
- išlo o korupčné správanie štátnych úradníkov, ktorí ovplyvňovali šéfa výberovej komisie, premiérovho brata Miroslava Dzurindu pri výbere dodávateľa na nákup vlakov. Kauza stála funkciu ministra dopravy Jozefa Macejku, ktorý odišiel aj z SDKÚ.
- pri dostavbe tunela sa stratilo 230 miliónov korún. Údajne skončili vo švajčiarskych bankách.
- pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vraj Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel podľa samotného Mikloša o 7,7 miliardy korún.
- strana nevysvetlila, ako sa pred piatimi rokmi zbavila dlhu vo výške 22 miliónov korún. Robert Fico SDKÚ obvinil, že prala špinavé peniaze v daňových rajoch cez schránkové firmy.
- na zozname darcov sa nachádzali ľudia, ktorí strane peniaze nikdy nedarovali. Zistila to Aliancia Fair-play. Podľa prokuratúry trestný čin v tomto prípade nik nespáchal.
- premiér obvinil niekoľko novinárov a podnikateľov, že škodia SDKÚ, vláde a štátu. Padol šéf NBÚ Ján Mojžiš.
na ministerstve vnútra.
- – nákup komunikačného systému pre vojakov.
Najväčšie kauzy vlády Roberta Fica
na ministerstve výstavby na reklamnú kampaň o eurofondoch, právne služby a školenia. Predražené zákazky dostali firmy blízke predsedovi SNS a čiastočne aj ľuďom blízkym Smeru. Európska únia ich odmietla zaplatiť.
garážovej firme Interblue Group za cenu zhruba o polovicu nižšiu, ako svoje emisie predali okolité štáty. Interblue emisie kúpila za 5,05 eura, predala ich najmenej za 8 eur.
, kde vyhrala najdrahšia ponuka. Najlacnejšia stála o 6 miliárd korún menej. Mýto po zavedení nefungovalo a vyvolalo protesty dopravcov.
, napojené na ľudí zo Smeru. Európska komisia zistila netransparentnosť a klientelizmus, keď napríklad objednávateľ aj dodávateľ služieb bola tá istá osoba. Únia žiada o vrátenie peňazí.
– Slovensko malo po mimosúdnej dohode vyplatiť stámiliónové odškodné cyperskej firme Lemikon českého podnikateľa Radovana Vítka.
– dve štátne zdravotné poisťovne vymenili osvedčených dodávateľov liekov a dovtedy neznámej firme Martek Medical ponúkli lukratívnu zákazku na dodávku liekov. Martek Medical patrí pod českú finančnú skupinu Agel. Marteku sa na našom trhu začalo dariť po tom, čo odkúpil firmu Fakon, v ktorej bol kedysi majiteľom podpredseda Smeru Pavol Paška.
– po likvidácii štátnej akciovky Veriteľ zostalo 650 miliónov korún, ktoré ministerstvo zdravotníctva použilo v rozpore s uznesením vlády. Viac ako 230 miliónov korún dostala štátna Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá však predtým bola odlžená. Asi 150 miliónov korún sa použilo na vyplatenie spornej pohľadávky spoločnosti Technopol.