Pôžička Slovenska Grécku je podľa SaS nezmysel, SDKÚ chce rokovať

Finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí.

03.05.2010 13:28
Richard Sulík Foto:
Nemôže byť reč o solidarite, keď chudobné Slovensko sa má skladať na platy a dôchodky oveľa bohatšiemu Grécku, myslí si šéf SaS Richard Sulík.
291

Dôvodov, prečo by Slovensko nemalo Grécku požičiavať, je podľa Sulíka viacero. Navrhovaná pomoc Grécku totiž podľa neho nie je solidarita, keďže má ísť od chudobného Slovenska bohatému Grécku. „Pokiaľ v Grécku majú trikrát vyššie priemerné platy a štyrikrát vyššie dôchodky, tak nemôže byť reč o solidarite, keď chudobné Slovensko sa má skladať na platy a dôchodky oveľa bohatšiemu Grécku,“ povedal Sulík s tým, že ani pôžička by grécky krach zrejme neodvrátila.

Pôžička Grécku zároveň znamená zabezpečenie ziskov zahraničným bankám, ktoré držia asi tri štvrtiny gréckeho dlhu. „Bolo by to signálom všetkým nezodpovedným investorom, že zisky si môžu ponechať a na straty sa vždy niekto poskladá. Ďalší signál by bol vyslaný všetkým nezodpovedným vládam, že je možné naďalej krajinu beztrestne zadlžovať a nezodpovedným voličom, že je možné voliť nezodpovedné vlády a neniesť za to žiadne následky,“ doplnil podpredseda strany SaS Juraj Miškov.

Ďalšími dôvodmi, prečo Grécku nepožičiavať, sú podľa Sulíka napríklad aj to, že Grécko sa do eurozóny dostalo „kreatívnym účtovníctvom“ keď do hrubého domáceho produktu započítali napríklad aj odhadované príjmy z prostitúcie. „Grécko jednoducho nikdy nespĺňalo od roku 1995 podmienky pre prijatie do eurozóny,“ dodal Sulík. Pôžičkou by sa navyše podľa neho hrubo porušila Lisabonská zmluva, ktorá hovorí, že štáty si za všetky záväzky ručia samostatne. „To, čo ideme teraz spraviť, je bezprecedentné porušenie Lisabonskej zmluvy, ktorú len prednedávnom Európska únia schválila,“ dodal Sulík.

Diskutujte: Malo by aj Slovensko finančne pomáhať Grécku?

Podľa podpredsedu SaS Miškova má Grécko dve možnosti ako sa s dlhom vysporiadať. Prvou je začať významne šetriť, predávať štátne podniky, ktorých má vyše 70 a aj stratových, alebo aj niektoré z vyše 5 000 neobývaných ostrovov. „Masívne šetrenie bude možno bolestivé, ale nevyhnutné, pokiaľ chce Grécko zostať v menovej únii,“ povedal.

Ďalšou možnosťou je vyhlásenie bankrotu a opustenie menovej únie. V praxi by to podľa Miškova znamenalo opätovné zavedenie gréckej meny a jej následnú devalváciu. V konečnom dôsledku by to znamenalo zlacnenie dovoleniek aj pre Slovákov, gréckych produktov v zahraničí a zdraženie gréckeho importu. „Grécka ekonomika sa tak dostane do rovnovážneho stavu aj bez pôžičky krajín eurozóny,“ konštatoval Miškov. Krajinu však z eurozóny vyhodiť nemožno, musela by ju opustiť dobrovoľne.

Podľa volebného lídra SaS Daniela Krajcera sa pritom na grécku cestu vydalo aj Slovensko. Dokumentujú to podľa neho čísla o vývoji verejného dlhu. Ten v Grécku predstavoval v roku 1981 27 % hrubého domáceho produktu, na 41-percentnú úroveň sa krajina dostala o tri roky. Slovensko malo 27-percentný dlh v roku 2008, na 41-percentnú úroveň sa dostalo dokonca už po dvoch rokoch.

SDKÚ chce rokovať o Grécku

Opozičná SDKÚ chce pre plánovanú finančnú pomoc Grécku zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. Strana už podľa volebnej líderky Ivety Radičovej rokuje aj s ostatnými stranami o podpore pre mimoriadne rokovanie Národnej rady. Otázka, či sa má Slovensko podieľať na pôžičke pre Grécko, je podľa podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša natoľko vážna, že je potrebné sa ňou zaoberať aj na pôde parlamentu. SDKÚ je za súčasných podmienok zásadne proti pomoci Grécku. „Problém to nevyrieši, ale znásobí riziká,“ uviedol v súvislosti s poskytnutím pôžičky Grécku Mikloš.

Zároveň dodal, že v prípade poskytnutia peňazí krajine nepôjde o pôžičku, ale o „dar“ a o znárodnenie strát. Strana chce taktiež presadiť prijatie zákona, v ktorom by boli presne špecifikované podmienky poskytnutia a splácania prípadnej pôžičky pre Grécko.

Krajiny eurozóny schválili cez víkend aktiváciu 110-miliardovej pôžičky pre Grécko, ktorú poskytne únia Aténam spolu s Medzinárodných menovým fondom (MMF) v nadchádzajúcich troch rokoch. Informoval o tom v nedeľu šéf euroskupiny a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. „Rozhodli sme sa aktivovať plán podpory pre Grécko,“ povedal Juncker po nedeľňajších rokovaniach s členmi eurozóny v Bruseli. Ako dodal, 16 lídrov eurozóny v piatok v hlavnom meste Belgicka podpíše prvý transfer prostriedkov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
291 debata chyba