Prezidentova reakcia prišla potom, čo maďarský parlament schválil zákon, ktorý ustanovuje 4. jún za deň spolupatričnosti všetkých Maďarov. Trianonská dohoda bola podpísaná pred 90. rokmi v tento deň.
„Trianonská zmluva je platný medzinárodný dokument, ktorý dobrovoľne podpísali všetky zúčastnené strany. Ako taký vyžaduje dodržiavanie a nespochybňovanie jeho cieľov a následkov. Výzvy k jeho revízii, stavanie protitrianonských pomníkov a volanie po prekresľovaní hraníc strednej Európy prostredníctvom nových politických nástrojov považujeme v podmienkach integrujúcej sa Európy 21. storočia za anachronické, nebezpečné a všeobecne neprijateľné,“ uviedol Gašparovič vo vyhlásení.
Trianonská zmluva je podľa prezidenta platný medzinárodný dokument. „Je jedným z najvýznamnejších historických pilierov budovania samostatnej Slovenskej republiky a stabilnej mierovej strednej Európy,“ dodal.
Vyhlásenie Gašparoviča prišlo v ten istý deň, ako maďarský parlament odobril zavedenie Dňa národnej spolupatričnosti v deň podpisu Trianonskej zmluvy. Maďarskí poslanci rozhodli o zákone v čase vyostrených slovensko-maďarských vzťahov. Napätie medzi oboma krajinami zvýšilo prijatie sporných zákonov v parlamentoch oboch krajín, ktoré upravujú podmienky pre zisk alebo stratu občianstva.
Mierovú zmluvu predložili Maďarsku po prvej svetovej vojne víťazné mocnosti. Na jej základe Maďarsko prišlo o dve tretiny územia z čias Rakúsko-Uhorska a viac ako tri milióny Maďarov sa ocitli za hranicami krajiny. Rozsiahle územia po rozpade habsburskej monarchie vtedy pripadli okolitým nástupníckym štátom monarchie, vrátane slovenskej časti Československa. Trianon, ako sa názov dohody podpísanej v paláci Veľký Trianon vo Versailles skracuje, je v maďarskej spoločnosti dodnes citlivou témou.
