„Vkladáme veľkú nádej do KDH ako do politickej strany inšpirujúcej sa kresťanstvom… Preto vás prosíme, aby ste spolu s nami vo voľbách podporili svojím hlasom KDH,“ píše sa v liste, ktorý podpísalo až 12 z 13 dekanov Spišskej diecézy. KDH v ňom označujú za „jedinú kresťanskú stranu“ na Slovensku.
Kancelár diecézy Peter Majda autorov výzvy obhajuje tým, že vystupujú ako súkromné osoby. „Nečíta sa to na bohoslužbách. Žijeme v demokratickej krajine a katolícki kňazi sa dobrovoľne zriekli politickej činnosti. Nezriekli sa však svojich názorov a slobody vyjadrovania,“ hovorí kancelár, ktorý list tiež podpísal.
Pod výzvou je i meno súdneho vikára diecézy a profesora kánonického práva Jána Dudu. Výzva je podľa neho slušná a nikoho neuráža. „Odmietam, že by sme sa tým miešali do politiky. Nejde nám o uchopenie moci. Ak sme plnohodnotní občania, máme právo na názor. Pripraviť nás o možnosť vysloviť ho by nás vrátilo pred rok 1989,“ presviedča Duda. Námietky proti výzve nemajú ani biskupi. „Kňaz má nielen právo, ale aj povinnosť vyjadrovať sa k veciam spoločenského života,“ tvrdí hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Výzva spišských kňazov prichádza len pár dní predtým, ako sa pri nedeľnej omši bude katolíkom čítať pastiersky list biskupov. Ten síce nemenuje konkrétne strany, ale odporúča „morálne hodnoty“, ktoré majú vo voľbách uprednostniť. Podľa Dudu sa oba listy prelínajú iba náhodou. Iniciatíva diecézy vznikla už dávnejšie v čase, keď ešte nebolo isté, či biskupi pripravia pastiersky list. Spišskí kňazi ho spísali už 12. mája.
Politológ Miroslav Kusý považuje počínanie kňazov za hanebné: „Sú reprezentantmi cirkvi, či sa im to páči alebo nie. Stále hovoria akoby z kancľa, čo im dodáva na dôraze. Je predsa iné, keď mi radí, koho voliť, sused z ulice a iné, keď je to farár.“ Ako upozornil sociológ Pavel Haulík, aj medzi veriacimi panuje názor, že by sa cirkev nemala v politike angažovať. „Ani v minulosti také odporúčania nepadali na úrodnú pôdu,“ vysvetľuje. Kňazom podľa neho nemožno uprieť právo na názor, no mali by ho vyjadrovať individuálne. Nie hromadne v rámci celej diecézy. „Bolo by dobré, keby takých aktivít bolo čo najmenej,“ dodáva sociológ.
Zhovievavejší je politológ Ján Baránek. „Kňazom nemožno nič vyčítať. Tiež sú voliči a majú zodpovednosť za svoje farnosti. Je na diskusiu, či sa majú miešať do politiky, no to, čo urobili, nie je v rámci Európy nič výnimočné. Je to navyše len odporúčanie. Veriaci majú svoj rozum,“ argumentuje.
Právo vyjadriť sa priznáva kňazom aj volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Je jej však ľúto, že tak neurobili aj v minulosti, keď mali odsúdiť rozdúchavanie nenávisti, vulgárnosti, zosmiešňovanie sv. Štefana či nárast korupcie a klientelizmu. Práve vtedy podľa nej mnohí očakávali, že cirkev prejaví morálnu autoritu a prehovorí.
Katolícka cirkev na rozdiel od evanjelickej u nás do politiky zasahuje pravidelne. Deje sa to však aj v cudzine. Pred voľbami v Česku biskupi napríklad vydali dokument Koho voliť – Dlh voči sebe alebo iným. Známy je tiež verejný odpor španielskej cirkvi proti súčasnej socialistickej vláde. Do politiky sa mieša i cirkev v Maďarsku, USA alebo v štátoch Latinskej Ameriky. V Poľsku to tak bolo ešte v 90. rokoch, dnes sa už kňazi držia bokom.
