Búrlivé polemiky sa už viac mesiacov vedú okolo umeleckej kvality a historickej pravdivosti skulptúry. S oznámením termínu odhalenia sa však do popredia dostáva aj politický rozmer. Len týždeň pred parlamentnými voľbami sa totiž sochu v priamom, takmer hodinu trvajúcom prenose verejnoprávnej Slovenskej televízie chystá tento akt vykonať politická špička najsilnejšej vládnej strany Smer.
„Dátum odhaľovania sochy s voľbami vôbec nesúvisí,“ tvrdil Pravde šéf tlačového odboru Úradu vlády Braňo Ondruš. Zdôvodnil, že pôvodne ju mali osadiť skôr, no na účte vyhlásenej verejnej zbierky sa nenachádzalo dosť peňazí. Ako však zdôraznil, dodnes sa v zbierke zhromaždilo dosť finančných prostriedkov na to, aby plne vykryli náklady na vytvorenie sochy vrátane podstavca.
Hlinený model Svätoplukovej sochy venoval Kulich Národnej rade SR aj s autorskými a licenčnými právami. Myšlienky zrealizovať ju a pozdvihnúť tak národné povedomie Slovákov sa pred časom chopili traja najvyšší ústavní činitelia. Prezident Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady Pavol Paška a premiér Robert Fico založili občianske združenie s cieľom osloviť podnikateľské subjekty aj jednotlivcov, aby na ňu finančne prispeli.
Náklady na sochu sa odhadli na 270-tisíc eur. Podľa údajov zverejnených do piatka na oficiálnej stránke združenia sa však zatiaľ nepodarilo vyzbierať ani polovicu. Jediným naozaj štedrým darcom, ktorého web uvádza, sú Hornonitrianske bane, ktoré venovali 16 600 eur. Po 1 000 eur venovali mnohí čelní predstavitelia Smeru, ostatné sumy sú rádovo nižšie. „Nie všetky údaje na stránke sú aktuálne,“ argumentoval Ondruš.
Kulichovu sochu opäť podrobili kritike aj umelci. Tridsiatka ich zaslala triu Gašparovič – Paška – Fico otvorený list, v ktorom spochybňujú autora aj vzhľad diela. Dnes už 80-ročný umelec patril k najznámejším normalizátorom slovenskej kultúry, istý čas bol aj členom Ústredného výboru KSČ. „Svätopluk si nezaslúži, aby ho stvoril taký slabý sochár s trápnou totalitnou minulosťou,“ hovorí jeden zo signatárov listu, exminister kultúry Ladislav Snopko.
Socha má podľa Snopka aj ikonografické chyby, keďže vzpínajúci sa kôň má symbolizovať, že jazdec zahynul v boji – a Svätopluk pritom umrel na starobu. Na mohutnom podstavci navyše pôsobí neproporčne, je príliš malá. Exminister tiež upozornil, že zodpovední sa ju na hradné nádvorie rozhodli umiestniť bez verejného obstarávania a bez schválenia akoukoľvek odbornou komisiou.
Hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta zase spochybňuje umiestnenie 7,8 metra vysokej sochy uprostred barokového nádvoria pred vstupom do hradného paláca. „To je neprípustné. Absolútne tam nemá čo hľadať. Všetky podobné barokové coeur d´honneur v Európe sú prázdne plochy, slúžiace ako zhromaždisko či miesto vojenských prehliadok,“ uviedol. Naznačil dokonca, že socha nemá ani stavebné povolenie.
To však poprela hovorkyňa bratislavského Starého Mesta Alena Kopřivová. Podľa nej investor rekokštrukcie Hradu požiadal o možnosť umiestnenia umeleckého diela doprostred nádvoria a staromestský stavebný úrad proti tomu nemal výhrady. Takisto si občianske združenie pred osadením sochy splnilo ohlasovaciu povinnosť.
Po zničení kamenného súsošia Márie Terézie československými legionármi v roku 1921 je socha Svätopluka, jednej z veľkých postáv slovanských dejín, po takmer storočí prvou jazdeckou sochou Bratislavy. Kráľ Svätopluk pochádzal z dynastie Mojmírovcov, od 50. rokov 9. storočia bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 871 až 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy. Zomrel v roku 894.