Pod dohodou o vytvorení Európskeho finančného a stabilizačného mechanizmu chýba aj podpis Belgicka. Rovnako ako na Slovensku aj tam je po voľbách. „Belgičania majú ešte zložitejší volebný výsledok. Už predtým povedali, že podpíšu, až keď tak urobia všetci ostatní,“ hovorí štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír.
„Ale napríklad Nemci a Francúzi majú už kompletnú legislatívu schválenú v parlamente.“ Aby Slovensko mohlo pomôcť, poslanci Národnej rady by museli zmeniť tri zákony. „Chceli sme prijať osobitný zákon , ktorý by sa týkal zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o štátnych zárukách a zákona o štátnom rozpočte,“ hovorí Kažimír.
Ak sa Slovensko k dohode pripojí, neznamená to, že hneď musí dať k dispozícii štyri a pol miliardy eur, čo je náš podiel v záchrannom balíčku. Dá iba garanciu, že v prípade núdze peniaze poskytne. Ak by sa mechanizmus aktivoval, SR by si musela na svoj podiel požičať.
Dohodu o záchrannom balíčku vyprovokovala grécka kríza. Jej dôsledkom sú aj úvahy o spoločnej hospodárskej vláde a sprísnenie kontroly údajov. Štatistický úrad Európskej únie Eurostat získal väčšie právomoci kontrolovať údaje, ktoré mu krajiny posielajú. Grécko totiž štatistiky trvalo falšovalo.
Vláda Roberta Fica podporovala právo Eurostatu kontrolovať ekonomické a sociálne údaje priamo v členských štátoch aj kontrolu návrhov štátnych rozpočtov. Súhlasila tiež s navrhovaným mechanizmom zablokovania čerpania peňazí z Európskej únie pre krajinu, ktorá nebude plniť kritériá eurozóny. „Týkalo by sa to všetkých peňazí vrátane eurofondov aj poľnohospodárskych dotácií,“ dodal Kažimír.
Diskusie o predchádzaní kríz v budúcnosti vedie skupina na čele s prezidentom Európskej únie Hermanom van Rompuyom. Pravidlá ďalšieho fungovania eurozóny by mala pripraviť do októbra.