V rezorte financií pod vedením Ivana Mikloša by mali byť dvaja štátni tajomníci. Jedným bude zrejme Vladimír Tvaroška. V minulosti bol už na financiách Miklošovým poradcom i štátnym tajomníkom. Meno druhého zatiaľ nie je známe.
Budúci minister školstva Eugen Jurzyca chcel podľa informácií Pravdy za štátneho tajomníka Miroslava Beblavého. Na nátlak regionálnych štruktúr sa však vedenie strany rozhodlo uprednostniť Jaroslava Ivanča, ktorý je riaditeľom strednej školy vo Svidníku. O štátnom tajomníkovi na ministerstve spravodlivosti strana zatiaľ nerozhodla.
Nedoriešené zostáva zastúpenie aj na ministerstvách, ktoré budú viesť nominanti KDH, SaS a Mostu – Híd. „O týchto otázkach budeme rokovať až v pondelok, keď zasadne republikový výbor,“ informoval šéf Mostu – Híd Béla Bugár. Z kuloárov prenikla informácia, že jedným zo štátnych tajomníkov na ministerstve dopravy, ktoré povedie Ján Figeľ (KDH), bude za Bugárovu stranu ekonóm Ivan Švejna.
Švejnov bývalý kolega z Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren by mal byť za SaS v rezorte hospodárstva. KDH o svojich štátnych tajomníkoch podľa podpredsedníčky Márie Sabolovej ešte rokuje.
Politológom na nomináciách prekáža, že budúca vláda zrušila krížovú kontrolu, keď si strany mohli navzájom dozerať na rezorty. ,,Tá kontrola mala opodstatnenie," tvrdí politológ SAV Juraj Marušiak. S výrokom budúcej premiérky Ivety Radičovej, že štátni tajomníci aj tak boli len administratívnymi pracovníkmi, nesúhlasí. „Legislatíva ich za to nepovažovala,“ vysvetlil. Upraviť by podľa neho bolo treba i kompetenčný zákon, ktorý ako jediný hovorí o štátnych tajomníkoch, no nešpecifikuje ich právomoci.
Koalícia svoje rozhodnutie obhajuje tým, že štátni tajomníci beztak nemohli rezort kontrolovať, ak ich k tomu minister nepustil. Niekedy ich mohol izolovať a obmedziť tak, že nemali žiadne informácie. Takto sa to údajne stalo Petrovi Sikovi (HZDS) pod ministerkou práce Vierou Tomanovou (Smer). Za druhej Dzurindovej vlády mal zase konflikt napríklad štátny tajomník František Tóth (ANO) s ministrom školstva Martinom Froncom (KDH).
Beblavý, ktorý bol štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve práce, pripomína, že všetko záleží na tom, či toho-ktorého štátneho tajomníka minister chce, alebo nie. „Je to dôležitá funkcia, "dvojka“ na ministerstve. Práca je dobrá, ak s ministrom vychádzate. Vtedy sa môžete podieľať na rozhodovaní. No keď vás minister nechce, je to nanič. Máte sekretárku a bavorák, no pre chod ministerstva nie ste dôležitý," porovnal Beblavý.
Zrušenie krížovej kontroly preto schvaľuje, sám ho už dávnejšie navrhoval. „Na druhej strane sa mi však nepáči, ak politické strany ministrom za štátnych tajomníkov vnucujú ľudí, ktorých nechcú. Medzi nimi by totiž mala prevládať dôvera,“ uzavrel.