Peniaze zarobili v zahraničí a investovali ich do kúpy a opráv obydlí v rodnej obci. Miestna komunita preto zaostalé osady, typické pre východné Slovensko, nepripomína. Pavlovskí Rómovia tvrdia, že na rozdiel od ostatných Rómov sa neboja práce.
„Všetci naši rodičia pracovali a naučili nás to a keď nám boh dal Anglicko, tak sme to využili,“ uviedol 25-ročný Marek Gombar pred svojim sýto zeleným rodinným domom v jednej z ulíc obce. V Anglicku pracoval šesť rokov, najprv v dielni na drevené palety, neskôr v závode na výrobu kobercov.
Podobne postupovali aj ďalší miestni Rómovia. V najlepších rokoch až 1500 ľudí z približne trojtisícovej komunity vycestovalo za robotou do zahraničia. V obci so zhruba 4400 obyvateľmi po návrate odkúpili pôvodné domy a upravili si ich podľa svojho vkusu.
Obydlia pôsobia honosne, majú zväčša sýte farby, v obci bola zjavne v posledných rokoch v móde oranžová v kombinácii so žltou či ružovou. Nechýbajú ani svojské rekonštrukcie ozdobných reliéfov pri oknách. Farba nemôže chýbať ani na strechách, ploty a záhrady zdobia mimoriadne obľúbené sochy trpaslíkov či levov v duchu hesla: čím viac, tým väčšia prestíž.
„Pracovali sme tvrdo, poctivo a peniaze sme odkladali, neminuli sme ich na nepotrebné veci,“ zhrnul ďalší obyvateľ obce Rudolf Popila na dvore svojho domu. Stavebná čata mu práve dokončovala pokládku zámkovej dlažby. Tá je hitom tejto sezóny a čo má jeden Róm, to musí mať každý, pripustil Popila.
Popila niekoľko rokov pracoval v anglickom Doncasteri, kam v minulosti vycestovala väčšina miestnych Rómov. Boli medzi nimi aj Popilovi synovia. V súčasnosti sú všetci dočasne späť a v obci si opravili dva susedné domy.
„Naši Rómovia boli vždy iní, ako ostatní, aj za socializmu všetci pracovali a toto im ostalo dodnes,“ vysvetlil úspešnosť miestnej rómskej komunity starosta obce Jozef Kočan. Pôvodne tamojší Rómovia bývali na okraji obce v chatrčiach. V 50. a 60. rokoch minulého storočia však pri úprave toku rieky Uh Rómov presťahovali do niekoľkých rodinných domov v obci. A svojej šance sa podľa Kočana chytili.
Ženy začali pracovať v miestnom družstve, mužov zas vozili na týždňovky na stavebné práce do Košíc. „Stali sa z nich známe a dobré stavbárske čaty, to im po revolúcii pomohlo, niektorí podnikatelia im ponúkli prácu v zahraničí,“ uviedol Kočan. Časom sa naučili obracať v Anglicku aj sami.
Miestni Rómovia navyše tvrdia, že k lepšej životnej úrovni im pomohli silné rodinné vzťahy a to, že komunita si navzájom pomáha. Aj medzi rovnými sú však rovnejší. Dve rodiny, ktoré pre väčšinu záujemcov prácu v zahraničí sprostredkujú, dávajú nadobudnutý majetok okázalo najavo. Ich domy sú najhonosnejšie a najväčšie, pred budovami je vystavený luxusný vozový park, v záhradách zas typické sošky prakticky prekryli trávnik. Vysoký status dopĺňa tiež viditeľne inštalovaný kamerový systém či ozdobné vežičky na strechách.
S novinármi už hlavy týchto rodín hovoriť nechcú. „Nikto nie je doma,“ vyprevadili neželanú návštevu domáce ženy.