Pri výmene odchádzajúcim členom výboru fondu zastupujúcich strany Smer, HZDS a SNS prináleží šesť platov. Okrem toho im len nedávno zanikajúce prezídium fondu schválilo odmeny vo výške asi tridsiatich percent z platov za celý minulý rok a prvé tri mesiace tohto roka.
Bežný člen výkonného výboru si tak pri odchode berie okrem časti z 15-mesačných odmien vo výške asi 8-tisíc eur aj ďalších šesť priemerných platov v sume okolo 13-tisíc eur, čo dáva spolu asi 21-tisíc eur (630-tisíc korún).
Okrem toho si vedenie fondu pred pár dňami s výnimkou šéfa Vladimíra Kocoureka (Smer) navrhlo ďalšie 50-percentné odmeny z platov v druhom štvrťroku tohto roka vo výške asi 2 600 eur na jedného člena. Tieto peniaze však už nedostanú, keďže ich po zániku prezídia musí schváliť dozorná rada fondu, ktorej šéfka Anna Bubeníková (SDKÚ) je proti.
Odmeny pre končiace vedenie fondu sa nezdajú ani novému ministrovi. „Rozhodne mi to nepríde ako primerané. Poukazovali sme aj pred voľbami, že ak by bývalá vláda pokračovala, tak za chvíľu sme na ceste do Grécka, kde je 100 platov odstupného bežnou záležitosťou,“ hovorí Miškov.
Dosluhujúci šéf fondu Kocourek však upozorňuje, že plat je na fonde vyplácaný šéfom sekcií, ktorí sú zároveň členmi výkonného výboru a za túto druhú funkciu dostávali zase odmeny ako podiel z platu. Prvé tri roky minulej vlády inkasovali odmeny vo výške sto percent, aj keď oficiálne mali byť prémie od nula do sto percent podľa plnenia povinností. Na fonde sa vyplácali plné odmeny v čase škandálov vo fungovaní inštitúcie, ktoré riešil až bývalý premiér Robert Fico. Bežný člen výkonného výboru a riaditeľ sekcie na fonde zarábal bez odmien mesačne vyše 1 700 eur a šéf výboru asi 2 070 eur.
Fond, ktorý sa za Ficovej vlády zameriaval najmä na spravovanie podielov štátu vo firmách, chce súčasný kabinet zrušiť. „Máme to v pláne, ale časový horizont zatiaľ stanovený nie je,“ hovorí Miškov. Koalícia mala včera večer hovoriť aj o rozdelení vplyvu v podnikoch s vplyvom štátu, ktoré spadali pod fond alebo ministerstvá. Predseda SaS Richard Sulík pred Koaličnou radou povedal, že jeho strana má záujem o podniky a organizácie, ktoré spadajú pod ministrov za SaS a ako príklad spomenul Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu či regulačný úrad. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) zase naznačil, že jeho strana si bude nárokovať železnice a iné inštitúcie pod ministerstvo dopravy. „Dohoda musí rešpektovať ústavné postavenie členov vlády, aby túto zodpovednosť mohli naplno niesť, aby neboli len pozorovateľmi v rámci svojich rezortov,“ povedal Figeľ.
Sulík povedal, že v dozorných radách podnikov môžu byť aj politickí nominanti, ale v predstavenstvách budú odborníci. Miškov pripustil, že jednou z možností je hľadať členov predstavenstiev cez verejné tendre. „Minister však musí súhlasiť aj s nomináciou človeka, ktorý vyjde z prípadného výberového konania,“ dodáva Miškov.