Zahraničný obchod aj s postami obchodných radcov a ich celou agendou majú totiž prejsť pod jeho vedenie. Doteraz vždy patrili pod ministerstvo hospodárstva.
Radičovej vláda kompetenčný zákon predložila na pripomienkové konanie. SDKÚ a Sulíkovu SaS, ktorej patrí ministerstvo hospodárstva, tak čaká boj o to, ktorá strana si nakoniec radcov dosadí. Rezort hospodárstva už oznámil, že chce Dzurindovu požiadavku napadnúť.
Dzurinda v utorok odmietol celú vec komentovať. Cez hovorcu rezortu Petra Stana len odkázal, že kým vláda neschváli programové vyhlásenie, nebude sa k tomu vyjadrovať.
Novela zákona počíta s tým, že kompetencie v oblasti zahraničného obchodu okrem obchodovania s vojenským materiálom prejdú do pôsobnosti rezortu diplomacie. „Cieľom tejto úpravy je zvýšenie efektívnosti výkonu zahraničnej politiky, ktorá pri náraste konkurencie v globalizovanom svete získava mimoriadny význam,“ píše sa vo vládnom materiáli. Premiérka Iveta Radičová chce týmto krokom ušetriť aj peniaze, pretože sa zrušia prenájmy viacerých pracovísk ministerstva hospodárstva vo svete a presunú sa na slovenské veľvyslanectvá a konzuláty.
Šéf rezortu hospodárstva Juraj Miškov sa napriek predloženému kompetenčnému zákonu nevzdáva šance mať vplyv na obsadzovanie týchto postov. Chce o tom diskutovať so svojimi koaličnými partnermi. Miškov tvrdí, že ním riadený rezort chce spolupracovať s ministerstvom zahraničných vecí, ale nepredstavuje si to tak, že obchodní radcovia prejdú pod rezort diplomacie. „Ak má byť ministerstvo hospodárstva zodpovedné za zahraničný obchod, tak potrebuje mať dosah aj na týchto radcov. V prípade, že rezort stratí kompetencie vo vzťahu k obchodným radcom, tak nemôže preberať zodpovednosť za zahraničný obchod v krajinách, v ktorých pôsobia,“ zdôvodňuje Miškov svoj postoj. Ku kompetenčnému zákonu chystá zásadné pripomienky.
Podľa kuloárnych informácií lukratívne posty obchodných radcov sú pre strany politickými trafikami. „Tieto miesta obsadzujú strany svojimi nominantmi. Obchodný radca, ktorého misia trvá v zahraničí tri roky nie je prakticky nikým kontrolovateľný,“ uviedol pre Pravdu zdroj z diplomatických kruhov.
O to, pod aký rezort bude patriť zahraničný obchod a obsadenie postov obchodných radcov, je podľa politológa Rastislava Tótha permanentný spor medzi politickými stranami od vzniku Slovenskej republiky. „Vždy ide o to, ktorá strana si čo presadí,“ upozorňuje Tóth. Podľa neho je pri obsadzovaní takýchto postov väčšinou dôležitejšie, kto je čí kamarát, než odborné predpoklady.
Len pred niekoľkými dňami Dzurinda čelil kritike bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý mu vyčítal napätú situáciu v rezorte diplomacie. Povedal, že na ministerstve od nástupu Dzurindu kolujú mená odvolávaných a nových ambasádorov, čo znepokojuje diplomatickú službu.
Dzurinda tieto informácie dementoval a vyhlásil, že on nedal žiadny takýto zoznam vyhotoviť. Vyhlásil, že jeho jediným záujmom je rast prestíže a povesti Slovenska v zahraničí. Táto šanca sa podľa neho bude zvyšovať na základe toho, o čo kvalitnejší a profesionálnejší ľudia budú zastávať funkcie veľvyslancov. „To, či je niekto politicky viac alebo menej angažovaný, alebo to, či je niekto skôr kariérnym diplomatom, to nemôže hrať primárnu rolu,“ upozornil Dzurinda.