„Menšinová vláda nie je riešenie,“ povedala televízii TA 3 Iveta Radičová s tým, že nechce byť premiérkou menšinovej vlády. To isté si myslí aj vicepremiér Rudolf Chmel z Mostu, ktorý povedal, že s jej vyjadrením sa môže len stotožniť a že koalícia o možnosti menšinovej vlády ani nerokovala.
Po odchode poslancov Obyčajných ľudí budú vládne strany kontrolovať len polovicu kresiel v parlamente, teda 75. Schvaľovanie zákonov vrátane vrátených prezidentom sa tak môže pre koalíciu zakaždým končiť veľkým prekvapením. Sociológ Pavel Haulík si myslí, že fungovanie koalície v systéme 75 plus 4 nezávislí poslanci nie je dlhodobo udržateľné.
„Vládna koalícia bude v strese, pretože nikdy si nebude istá, či im návrhy v parlamente prejdú, alebo už nie,“ povedal. Za nereálne považuje zapracovanie požiadaviek Obyčajných ľudí do zákonov alebo noriem, napríklad zdanenie platu poslancov. „Každý politik v parlamente má svoju minulosť a mal šancu navrhnúť a podporiť zámery, aké dnes predkladajú Obyčajní ľudia, no neurobil to. Preto si tieto požiadavky ostatné koaličné strany nemôžu osvojiť, lebo im nik nebude veriť, že to myslia vážne. Obyčajní ľudia tak získajú imidž, že len oni sú tí jediní spravodliví,“ myslí si Haulík.
Igor Matovič situáciu ešte vyostril, keď vyzval premiérku na zodpovednosť a obvinil ju z klamstva. Podľa neho totiž prekrútila a zosmiešnila požiadavky, ktoré chceli Obyčajní ľudia presadiť do programového vyhlásenia. „Musím priznať, veľmi, veľmi sa ma toto vaše klamstvo dotklo,“ povedal k jej vystúpeniu v TA 3.
Vicepremiér Chmel si nevie predstaviť, že sa bude teraz štyri roky vyjednávať so štyrmi poslancami. Zodpovednosť je podľa neho na SaS. Má pochybnosti, či by sa mala s Obyčajnými ľuďmi uzatvoriť písomná dohoda o spolupráci. Považuje to skôr za krajné riešenie. „Nevidím veľmi reálne východisko z takéhoto patového stavu. Bude prinášať vyslovene neurotické situácie pri každom parlamentnom hlasovaní,“ podotkol Chmel. Podľa neho skupina hrá hru, z ktorej môže niečo vyťažiť, „ale je to na hranici vydierania“.
Líder SaS Richard Sulík sa k téme menšinovej vlády vyjadrí až vtedy, keď „bude známe definitívne stanovisko“ Matoviča.
Podpredseda KDH Július Brocka hovorí, že v zahraničí sú príklady, keď koalícia visela na jednom hlase. „Pre niekoho to môže byť na nervy, nie je to príjemné, ale je to život,“ povedal. Poslancov Obyčajných ľudí registruje ako skupinu, ktorá bola voči bývalej vláde radikálne opozičná až tak, že predbiehali aj parlamentnú opozíciu. Myslí si preto, že ide len o komplikovaný začiatok, „kým sa zladíme“.
Okrem Obyčajných ľudí na kandidátke SaS sa do parlamentu na kandidátke Mostu – Híd dostali predstavitelia strany OKS. Jej podpredseda Ondrej Dostál povedal, že Matovičova skupina by nemala hneď reagovať vystúpením z klubu SaS, ale zodpovednosť vidí aj na druhej strane.
„Ak má koalícia štyroch poslancov a majú vlastnú predstavu a nie sú súčasťou žiadnej zo štyroch koaličných strán, je potrebné, aby sa rešpektovali aj názory tejto skupiny,“ povedal Dostál. Myslí si, že sa malo s týmito poslancami viac rokovať. Podľa neho v budúcnosti sa zrejme bude musieť nájsť mechanizmus, ako týchto poslancov zapojiť do vytvárania názorov v rámci koalície.
Opozičná strana Smer dianie v koalícii zhodnotila ako problém premiérky Radičovej, ktorá zostavila vládu. „Musela vedieť, do čoho ide. Ak to nevedela, tak sa správala veľmi naivne. Toto je problém vládnej koalície a my sa z toho netešíme,“ povedal predseda Smeru Robert Fico. Podľa neho je koalícia postavená „na čudných individualitách“ a v skutočnosti je koalícia viac ako štvorčlenná. Opýtal sa, ako chce koalícia bojovať s korupciou. "Pánovi Matovičovi totiž nejde o nič iné ako zvyšovanie svojej vlastnej obchodnej ceny. Je to premyslený jasný ťah a je úplne evidentné, že sa dáva do pozície, aby s ním museli vyjednávať o každom jednom zákone, aby mu museli vychádzať v ústrety, dodal šéf Smeru.