Vlastenectvo na školách zostáva

Štátne znaky, zástavy a preambuly ústavy musia totiž do všetkých tried zohnať na vlastné náklady. Tie sa vo veľkých školách môžu vyšplhať až na stovky eur. Premiérka Iveta Radičová im radí, aby si symboly nekupovali, ale svojpomocne vyrobili v rámci vyučovania.

„Dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly nevyrábali na hodinách výtvarnej výchovy,“ uviedla Radičová. Reagovala tak na výčitku, že naplnenie tohto zákona niektorým školám naruší rozpočet. Novela zákona o štátnych symboloch neprekáža ani ministerstvu školstva. Podľa jeho hovorkyne Miriam Žákovej si školy môžu symboly vyrobiť. „Zákon nešpecifikuje, ako majú presne vyzerať, aký majú mať rozmer a podobne,“ zdôvodnila.

Väčšina škôl si však štátne symboly už obstarala. Základnú školu na Ulici G. Bethlena v Nových Zámkoch vyšla táto povinná výbava na 8,90 eura pre každú triedu. Spolu ich je tridsať. Dostali však zľavu. „Objednali sme to ešte v júni. Viaceré školy v meste sa dohodli, takže nám dodávateľ ponúkol výhodnejšiu cenu,“ prezradila personalistka školy Darina Drugová. Zakúpené symboly sa chystajú rozvesiť aj do 35 miestností na ZŠ v Krompachoch. Zaplatili za ne 306 eur. „Je to zaťažujúce, nepočítali sme s tým. Tie peniaze teraz budeme musieť ubrať z niečoho iného. Malo sa to riešiť inak, mohol na to prispieť štát,“ tvrdí riaditeľka Slavomíra Kašická.

Spokojní nie sú ani na ZŠ v Cínobani. Iba materiál do 18 tried ich stál 295 eur. „Našli sme na to prostriedky, ale nepokladáme to za najšťastnejší spôsob, ako prezentovať vlastenectvo na školách,“ priznal riaditeľ Stanislav Čop. Závratnú sumu vyše 800 eur dali za štátne symboly na ZŠ v Bátke v okrese Rimavská Sobota. Škola má 421 žiakov, v obci je pritom obrovská nezamestnanosť a viac ako polovica detí pochádza z rodín žijúcich v hmotnej núdzi. O tieto peniaze by však beztak prišli. „Symboly sme si objednali z chránených dielní, takže sme nemuseli platiť pokutu za to, že nezamestnávame telesne postihnutých,“ vysvetlila riaditeľka školy Csilla Sebőková.

Predseda Združenia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským Alexander Fibi nápad premiérky, naopak, víta. Deti si symboly vyrobia aj na škole v Dunajskej Strede, ktorú ešte do júna viedol. „Je tam dosť talentovaných žiakov. A budú hrdé, ak v triede uvidia symbol, ktorý samy namaľovali,“ hovorí Fibi. Uvedené opatrenia však neschvaľuje. „Efektivita výchovy žiakov k vlastenectvu sa tým nezvýši. Pevne verím, že si to minister školstva ešte rozmyslí,“ dodáva Fibi.

Pochybnosti má i Eva Farkašová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Štátne symboly podľa nej nestačia. Záleží na práci učiteľa, na tom, ako vlastenectvo podá. „Iné národy sú na svoje symboly hrdé, Američania sa pri hymne chytajú za srdce. U nás taký štýl výchovy nikdy nebol, tam sa nedopracujeme. Je to skôr o tom, aby tie deti symboly nielen videli, ale aby sa aj voľačo dozvedeli, aby im na hodine niečo vysvetlili, napríklad v rámci histórie alebo občianskej náuky. Dôležité je, aby sa žiakom vlastenectvo nevnucovalo. Mali by tieto veci prirodzene pochopiť a zorientovať sa v nich,“ odporúča psychologička.

S návrhom vychovávať deti k vlastenectvu prišla ešte v marci SNS, ktorá predložila tzv. vlastenecký zákon. Po tom, čo vyvolal odpor občianskych iniciatív a mládeže, navrhla jeho miernejšiu verziu strana Smer v rámci novely zákona o štátnych symboloch. Parlament ju schválil v apríli, na školách začne platiť v septembri.