Menej či vôbec sa však v programovom dokumente zmieňuje o tom, či siahne na niektoré sociálne vymoženosti aj politickej elite. Nič sa v ňom nepíše o neprimerane vysokom odstupnom pre ústavných činiteľov, o „zlatých padákoch“ pre vysokých štátnych úradníkov a riaditeľov štátnych firiem či o neobmedzených výškach odmien, aké môže minister nadeliť svojim podriadeným.
„Snahu koalície obmedziť poslaneckú imunitu síce oceňujem, ale solidaritu s občanmi by mala prejaviť aj tým, že sa vzdá aj istých finančných a materiálnych výhod,“ mieni politológ Michal Horský.
Programové vyhlásenie však takýto úmysel zatiaľ neodzrkadľuje. Ohlasuje akurát novelizáciu Zákonníka práce, ktorý zrejme už od januára zavedie „pružnejšie pracovné vzťahy“, čo znamená aj ľahšie prepúšťanie zamestnancov. Zruší tiež súbeh odstupného a výpovednej lehoty, čím firmám umožní zbaviť sa zo dňa na deň a za pár stoviek odškodného hoci aj pracovníkov, ktorí pre ne odrobili desaťročia. A zamestnávateľom dovolí „operatívne meniť“ pracovné podmienky zamestnancov, teda aj znížiť im mzdu, zvýšiť nadčasy, prikázať prácu cez sviatky či zmeniť miesto výkonu práce.
Vládny dokument avizuje aj „prehodnotenie systému valorizácie dôchodkov“, takisto so zámerom ušetriť prostriedky silno zadlženej Sociálnej poisťovne. Snahu podchytiť každé euro vystihuje návrh ministra práce Jozefa Mihála (SaS), aby sa nemocenské poistenie platilo aj z takých položiek, ako je odmena pracovníkovi pri príležitosti životného jubilea či doplatok jeho mzdy po prepustení. „Sú to vlastne diery v zákone o sociálnom poistení, ktoré chceme zaplátať,“ vysvetľuje Mihál. Sociálne odvody by mali po novom platiť aj tí, čo pracujú len na autorské zmluvy.
O zmenách pravidiel pre poslancov a ministrov, na ktorých sa Zákonník práce nevzťahuje, však dokument mlčí. Hoci ich pôsobenie vo funkciách je limitované štvorročnou dĺžkou volebného obdobia, a teda presne vedia, kedy môžu prísť o prácu, v programovom dokumente nie je ani zmienka o tom, že by mohli stratiť nárok na odstupné. V pôvodných programových tézach koalície sa pritom požiadavka na „zrušenie vyplácania finančných prostriedkov členom vlády, poslancom NR SR a náhradníkom po ich odchode alebo odvolaní“ nachádzala.
Nárok na odstupné poslancovi vzniká už keď si v parlamente odsedel päť mesiacov. A je oveľa štedrejšie, ako satisfakcia dvoch, nanajvýš troch miezd pre obyčajného zamestnanca. Zákonodarca si na odchod berie sumu rovnú svojim piatim platom bez paušálnych náhrad. Pri súčasnom základnom poslaneckom príjme 2 009 eur si teda prilepší o vyše 10-tisíc eur. Navyše si odnáša aj kvalitný služobný laptop. Z minulého parlamentu tak 81 poslancov, ktorí sa už neprebojovali do nového, ochudobnilo štátnu pokladnicu o viac ako 800-tisíc eur.
Takisto je otázne, či vláda odníme odstupné ministrom, ktorí budú napríklad pre pochybenie odvolaní z funkcie a z vlády odídu späť do parlamentu. Doteraz má každý po odchode z kresla, bez ohľadu na to, či odišiel dobrovoľne alebo profesionálne zlyhal, nárok na tri mesačné platy. Dvanásť ministrov, ktorí museli z rôznych dôvodov opustiť kabinet počas uplynulých štyroch rokov, tak dostalo 108-tisíc eur.
Štvorčlenná frakcia Obyčajných ľudí z poslaneckého klubu SaS rozvírila v posledných dňoch aj diskusiu o tom, prečo sa do vyhlásenia nevošiel zámer zdaniť poslancom paušálne náhrady. Každému z nich náležia vo výške 80 percent mesačného platu, resp. 70 percent, ak je Bratislavčan. Opäť teda nejde o malé sumy. Zdaňovanie paušálnych náhrad pre ústavných činiteľov zatiaľ len ústne na piatkovej tlačovke sľúbil minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Poslanecký plat sa nekráti v čase choroby a len zriedkakedy ho doteraz poslancovi znížili či dokonca odobrali pre zlú dochádzku. „Dávať poslancom plat podľa ich účasti na schôdzach nie je zvrátené, ale normálne. Takto sú platení všetci ľudia na Slovensku,“ zdôvodnil ďalšiu nevypočutú požiadavku Obyčajných ľudí ich kontroverzný zástupca Igor Matovič.
Podľa dlhoročného poslanca kresťanských demokratov Júliusa Brocku je porovnávanie práce poslanca s bežným zamestnancom povrchné. „Poslanec reprezentuje nielen svojich voličov, ale napríklad aj svoj štát v zahraničí. Miestom výkonu jeho práce nie je iba parlament, ale celé Slovensko,“ pripomína. Tvrdí, že ak poslanec naozaj vykonáva funkciu zodpovedne, z paušálnych náhrad mu pre vlastné potreby nezostáva prakticky nič.
Sám Brocka však odporúča viacero iných možností šetrenia verejných prostriedkov. „Nie je správne, ak poslanec sedí v parlamente a zároveň mu beží plat riaditeľa Sociálnej poisťovne,“ naráža na prípad Dušana Muňka, ktorý zarába 8-tisíc eur mesačne a v médiách sa obhajuje tým, že na prácu v Národnej rade chce využiť „54 dní starej dovolenky“. „Seriózny poslanec má predsa neobmedzenú pracovnú dobu!“ reaguje Brocka. Za nemorálne považuje odmeny, ktoré svojim podriadeným nadelila exministerka spravodlivosti Viera Petríková. Odsudzuje „zlaté padáky“ vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur, aké pripadli aj nedávno vymeneným vysokým štátnym činiteľom či vrcholovým manažérom firiem s účasťou štátu.
Po odstránení podobných absurdít programový dokument takisto nevolá. Je v ňom iba zmienka o tom, že poslancovi Národnej rady alebo Európskeho parlamentu by mal patriť len jeden voličský mandát, teda by už zrejme nemohol kandidovať v komunálnych či regionálnych voľbách.
Politológ Horský pripomína, že aj nový český pravicový premiér Petr Nečas nedávno verejne vyhlásil, že ak chce tamojšia koalícia znížiť sociálny status občanov, musí prehodnotiť aj vlastné privilégiá. „Je preto výsmechom slovenského občana, ak naši poslanci zamestnávajú rodinných príslušníkov ako svojich asistentov či zneužívajú na osobné obohatenie finančné prostriedky, ktoré im zo zákona prináležia na prevádzku poslaneckej kancelárie,“ naráža Horský na ďalšie zdroje možných úspor.
Programové vyhlásenie podlieha ešte schváleniu v Národnej rade. Obmedziť výhody politických špičiek by preto mohli prijaté pozmeňovacie návrhy.