Jurzyca je presvedčený, že v školstve treba zmeniť „pravidlá hry“. Mieni presadzovať napríklad rovnosť šancí, väčšie začleňovanie znevýhodnených skupín do spoločnosti a dôraz chce klásť na „fenomény ako morálka“. Za nevyhnutnú považuje aj výchovu detí ku kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach.
V rámci zmien plánuje otvoriť trh s učebnicami, zaviesť povinný posledný ročník v materských školách, ako aj povinnú angličtinu od prvého ročníka základných škôl. Posvietiť si chce na udeľovanie vysokoškolských titulov a dôraz bude klásť aj na to, aby slovenskí študenti chodili na štúdiá do zahraničia a naopak. Vo svojich prioritách neobchádza ani športovanie detí. Rovnako by chcel zlepšiť mzdové ohodnotenie zamestnancov. „Ale bude to ťažké,“ poznamenal.
„Nevidím tu nijaké systémové zmeny, ktoré by mali nastať,“ reagoval na programové vyhlásenie exminister školstva a súčasný podpredseda školského výboru Ján Mikolaj (SNS). Vládny program v oblasti školstva považuje za nedokončený dokument, ktorý posilňuje štátny dirigizmus. Z pohľadu návrhov ho označil za „sklamanie“. Podľa neho totiž síce pomenúva problémy, ale neprináša žiadne konkrétne riešenia.
V dokumente Mikolajovi chýba napríklad história národa, solidarita, humanita, spravodlivosť. Občiansky aktivizmus, o ktorom sa v programe píše, mu nestačí. Rovnako sa mu nepozdáva, že vláda plánuje zvýšiť autonómiu škôl. „Doteraz sa ešte nevedia vyrovnať s tou, ktorú majú,“ zdôvodnil. Mikolaj kritizoval aj zámer kabinetu prehodnotiť systém špeciálnych škôl. „Máme najlepší systém. Hovoria to aj Fíni, ktorí sem chodia. Do prehodnocovania by som preto nešiel,“ zdôraznil. Podceňovanou oblasťou je podľa neho mládež a šport.
Mikolaj nesúhlasí ani s povinnou angličtinou, je za voľbu výberu
Exminister Ján Mikolaj a ani Dušan Galis (Smer) nesúhlasia s povinnou angličtinou na školách. „Ide nám o voľnosť výberu,“ povedal na rokovaní výboru jeho podpredseda a bývalý minister školstva Mikolaj. „Ten povinný jazyk by mal byť na výbere rodičov. Aby sa mohli rozhodnúť, či bude povinný jazyk angličtina, alebo španielčina. Čiže dva svetové jazyky a z toho nech si vyberú,“ vysvetlil Galis.
Foto: Robert Hüttner
Šéf rezortu školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS), ktorý na výbore predstavil svoje priority z vládneho programu, si stojí za názorom, že angličtina má byť na školách povinná. „Tak ako chceme, aby bola na Slovensku dorozumievacím jazykom slovenčina, tak vo svete to určite bude angličtina,“ zdôvodnil.
Mikolajovi sa nepozdáva ani to, aby sa angličtinu učili deti už od prvého ročníka základnej školy. „Žiačikovia sa tam učia ešte len slovenskú abecedu,“ poznamenal opozičný poslanec, ktorý si myslí, že zaťažovať prvákov nie je najlepšie riešenie.
Podpredsedníčka výboru Jana Žitňanská (KDH) nesúhlasí. Je presvedčená, že deti by sa mali cudzí jazyk učiť odmalička. „Čím skôr, tým lepšie,“ vyhlásila.
Poslancovi za Most-Híd zo strany OKS Petrovi Osuskému neprekáža všeobecnosť vládneho programu, na ktorú upozorňuje opozícia. „Programové vyhlásenie má iný zámer ako to, aby sme v ňom hľadali paragrafové znenia zákonov či termíny a sumy. Udáva smerovanie,“ vysvetlil.
Bývala šéfka školského výboru Tatiana Rosová (SDKÚ) na Mikolajove výčitky týkajúce sa nekonkrétností reagovala tým, že vládna koalícia bude mať štyri roky na konkrétne riešenia. S tvrdením, že vládny program je nekonkrétny, nesúhlasí ani jej stranícky kolega Miroslav Beblavý. „Chceme povinný posledný ročník materskej školy, povinnú angličtinu, to sú veľmi konkrétne záväzky,“ poznamenal s tým, že programové vyhlásenie považuje za „veľmi ambiciózne“.