Dôvodom bola kritika z viacerých strán. Odborníci totiž varujú pred prideľovaním štipendií podľa prospechu.
„Všetky deti nemajú rovnaké schopnosti a nie všetky môžu mať v škole dobrý prospech,“ hovorí detská psychologička Ružena Dobiášová. U detí je preto podľa jej slov dôležité oceňovať snahu a nie prospech.
Štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová však zámer vrátiť model do podoby z roku 2006 obhajuje. „Má dobrý vplyv na smerovanie detí. Pri súčasných pravidlách totiž často dochádza k nesprávnemu zaraďovaniu detí do špeciálnych škôl.“
Sociálne štipendiá totiž dostávajú sociálne odkázané rodiny, ktorých deti navštevujú základnú alebo špeciálnu školu. Ich pridelenie sa neviaže na prospech, motivačný príspevok je len 16,59 eura. Fixná výška sociálnych štipendií preto podľa štátnej tajomníčky motivuje rodičov, aby svoje deti zapisovali do špeciálnych škôl len z finančných dôvodov a o ich prospech sa nezaujímajú. Neraz sa tak podľa jej slov stáva, že pätnásťročné dieťa sa nevie samo ani podpísať.
Po novom by si na príspevok rodič v hmotnej núdzi mohol nárokovať len vtedy, ak priemerný prospech dieťaťa za posledný školský rok nepresahoval 2,5, alebo si za toto obdobie dieťa zlepšilo prospech o 0,5. Zároveň sa výška príspevku zvyšovala v závislosti od prospechu dieťaťa. Dosiahnuť požadovaný prospech pritom bolo ľahšie v špeciálnych školách, ktoré majú na deti nižšie nároky. Nie je preto zrejmé, ako chce vláda zabrániť zbytočnému odlivu detí do týchto škôl.
S návratom k staršiemu štipendijnému systému nesúhlasí ani Juraj Hlavatý, riaditeľ Základnej školy v Zborove nad Bystricou v okrese Čadca. „V minulosti bolo na deťoch často vidieť, že na ne rodičia vyvíjajú nátlak a očakávajú dobré výsledky. Podľa tabuliek na výpočet štipendií šlo neraz o desatiny, ktoré ovplyvňovali výšku príspevku. Učitelia pri známkovaní však na tento fakt nemôžu prihliadať.“ Prízvukuje tiež, že sociálne príspevky by mali slúžiť na školské pomôcky a na zabezpečenie dieťaťa na vyučovanie, čo platí pre všetky deti, nielen tie, ktoré majú lepší prospech.
Dobiášová navyše vystríha nielen pred nátlakom rodičov na svoje deti, ale aj na ich pedagógov. Na deti môže takéto prostredie pôsobiť demotivujúco a škola sa pre ne môže stať stresovým faktorom. Ministerstvo v tejto otázke ešte nemá celkom jasno, o presných podmienkach štipendijného poriadku chce viesť diskusiu s pedagógmi i rodičmi. Nicholsonová tiež pripúšťa rôzne pravidlá pre odlišné typy základných škôl.
