Živly sú na to, aby zavše besneli

Na bleskovú povodeň sa síce nedá dôkladne pripraviť, ale treba pamätať aj na takúto krajnosť, ak človeka nemá zaskočiť. Tvrdí to Miriam Jarošová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Šéfuje tam všeobecným predpovediam a výstrahám.

14.08.2010 14:31
povodne, záplavy Foto:
Povodeň a zosuvy pôdy ťažko postihli obec Nižná Myšľa.
debata

Zbláznilo sa tohto roku počasie na celom svete, alebo čo sa vlastne deje?
Tento rok sa skutočne vymyká bežným klimatickým rokom. Veď zoberme si len územie Slovenska. Povodne sme tu mali už v januári, vo februári, potom v marci a ťažko hľadať mesiac, v ktorom by sa neobjavila správa, že veľká voda opäť niekde prekvapila. V lete nám zase počasie výrazne ovplyvňuje prúdenie veľmi teplého vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry, čo sa pri zemi prejavuje lámaním dlhodobých teplotných rekordov.

Vlnu tropických horúčav sme zažili v prvej polovici júla i na Slovensku, ale to sa nedá porovnať s terajším peklom v centrálnom Rusku.
Áno, tam trvajú nevídané horúčavy nad 35 stupňov Celzia už tretí týždeň. K nám medzitým postupujú studené fronty od západu. A, samozrejme, čím viac sa vyhreje vzduch pred studeným frontom a čím väčší teplotný kontrast vznikne medzi týmito vzduchovými masami, tým sú prejavy počasia na studenom fronte výraznejšie. Čiže pozorujeme intenzívnejšie prehánky i búrky a s tým súvisiace bleskové povodne. Koncom minulého týždňa ich pocítili severné Čechy, juhozápad Poľska a východ Nemecka.

Blesková povodeň – to je nový terminus technicus. Ide aj o nový jav?
Nie, nie, bleskové povodne bývali aj v minulosti, len sme to tak nevolali. Hydrológovia hovoria skôr o povodni z prívalových zrážok. Iná je povodeň, ktorá súvisí s veľkopriestorovou cirkuláciou. Napríklad máme nejakú oblasť s nízkym tlakom vzduchu, kde dlhodobejšie prší – tak bolo u nás v júni, keď sa tlaková níž nad Balkánom stále obnovovala a zásobovala celé Slovensko vlhkým vzduchom. Zároveň zo severu prúdil chladný vzduch, a tak práve nad nami sa to zrážalo a pršalo. To boli klasické povodne, zatiaľ čo blesková povodeň, ako už sám názov napovedá, príde z ničoho nič.

Ako to – z ničoho nič?
Tak, že na veľmi malej ploche za veľmi krátky čas spadne veľmi veľký objem vody, ktorú tá krajina nestačí spracovať.

Lebo je plná vody, ako taká nasiaknutá špongia? Alebo preto, že v krajine chýbajú napríklad lesné a trávnaté porasty, ktoré by tú vodu zadržiavali?
Platí jedno i druhé.

Dá sa proti tomu vôbec brániť alebo sa na to pripraviť?
Povedala by som to ináč – aj na takúto krajnosť by sa malo pamätať. A v našom ústave sa snažíme na ňu včas upozorňovať. Najmä teraz v lete, pred príchodom studených frontov.

Ako zistíte, že studený front nesie podobnú pohromu?
S pomocou numerických predpovedných modelov už dokážeme sledovať napríklad postup výrazného studeného frontu, ktorý môže spôsobiť značné problémy. Ak to zistíme, nasleduje výstraha, v ktorej upozorňujeme na lokality, kde sa môžu objaviť nebezpečné poveternostné javy. Kolegovia hydrológovia zároveň hodnotia vplyv predpokladaných zrážok na stav povodia a v prípade potreby vydávajú vlastné hydrologické výstrahy.

Vráťme sa ešte do minulých dní. Kým v strednom Rusku sa ľudia modlia, aby už konečne spŕchlo, na severe Česka a na juhu Poľska majú vody po krk. Prečo je príroda taká nespravodlivá?
Súvisí to s mimoriadnou veľkopriestorovou situáciou. Hoci je centrálne Rusko relatívne blízko, je už natoľko prehriate, že studené fronty to zastaví niekde nad Kaliningradskou oblasťou. Tam sa aj v minulých dńoch strhli intenzívne búrky – miestami aj s krupobitím – ďalej sa však nedostali. A aj keby oblačnosť prenikla do tohto prehriateho vzduchu a nad tú rozpálenú zem, rýchlo sa vyparí.

Môže vzniknúť podobná situácia aj v centrálnej Európe?
Len relatívne nedávno, v lete 2007, sa v strednej Európe i na Slovensku prekonávali dlhodobé teplotné rekordy (vyše 40 stupňov Celzia). Nachádzali sme sa totiž v dlhodobom prúdení veľmi teplého, pôvodom tropického vzduchu až zo Sahary. Studené fronty vtedy zaburácali v krajinách Beneluxu, vo Francúzsku, v časti Nemecka, ale ďalej sa to nedostalo. Potrebovalo to silnejší pohyb, ktorý by teplý vzduch vytlačil ďalej. Na to teraz čakajú aj Rusi.

Prečo to človek ešte nedokáže rozhýbať?
Je to veľmi veľká plocha a veľmi veľká masa vzduchu, ktorá už má svoje vlastnosti, žije takpovediac svojím životom a pohnúť ňou, to predpokladá veľmi silný podnet.

Dva až trikrát opakovaná povodeň na tom istom mieste v priebehu dvoch mesiacov – ako si vysvetľujete takýto jav?
Počasie sa správa podľa toho, ako sú rozložené tlakové útvary. Všetky klasické tohtoročné povodne na Slovensku vyplynuli z toho, že južne od nás sa nachádzala oblasť nízkeho tlaku vzduchu. Odtiaľ sa k nám dostával vlhký vzduch, ktorý nad Slovenskom spadol v podobe dažďa. Vzdialenosť od stredu oblasti nízkeho tlaku vzduchu určuje, kam tie oblaky pôjdu – veľmi jednoducho povedané – a kde bude pršať. Lokality, ktoré spomínate, mali smolu v tom, že dvakrát a možno i trikrát v rýchlom slede za sebou sa ocitli v dosahu dažďových oblakov.

Nahrávajú tohtoročné extrémy počasia na celom svete teórii globálneho otepľovania, spôsobeného skleníkovým plynom a ľudskou činnosťou?
O tom sa vedú medzi klimatológmi vášnivé spory. Sama sa prikláňam skôr k zlatému stredu. Môže za to aj príroda sama, najmä slnečná aktivita a zmeny morských prúdení, ale už aj intenzívna priemyselná činnosť. Rozhodujúci faktor však možno ešte ani nepoznáme.

Prečo ste na pochybách?
K dispozícii máme len asi 150-ročné pravidelné a presnejšie merania teploty vzduchu. Čo je to v porovnaní z dejinami ľudstva, tobôž s dejinami tejto planéty? A pozrite, teplejšie obdobia už tu boli aj predtým, súdiac podľa záznamov v starých kronikách. Z nich sa napríklad dozvedáme, že Rudolfovi II. vozili melóny z okolia Kladna. Lenže dnes končia melóny niekde v okolí Nitry, však? Čo to vtedy bolo – globálne otepľovanie alebo čosi iné?

Viete si predstaviť svet bez živelných pohrôm?
Nie. Kým bude svet, budú aj živly prírody, ktoré zavše besnejú. Človek sa však môže naučiť zmierňovať dôsledky ich výčinov. Napríklad tým, že bude presnejšie určovať lokality, kde hrozia pohromy a včaššie pred nim varovať ľudí. Sotva to však budeme niekedy vedieť na sto percent. Príroda stále niečím prekvapí. Na ceste za poznaním vás síce pustí vždy o krôčik ďalej, do ďalších miestností, ale stále má svoje tajomstvá, tú svoju 13. komnatu. Koľkokrát sa stane, že sa musíte vrátiť a vydať inou cestou.

Miriam Jarošová

  • Vyštudovala meteorológiu a klimatológiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
  • Počas pôsobenia v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave prešla z oddelenia radarovej a družicovej meteorológie na predpoveď počasia.
  • V súčasnosti je vedúca oddelenia všeobecných predpovedí a výstrah v rámci Predpovedného centra SHMÚ.
debata chyba