„Sú určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Najprv treba rokovať. My nechceme diskusiu začínať cez médiá,“ povedal Pravde hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. „Už sme podnikli kroky, aby sa také rokovania rozbehli. Chceme nájsť taký model, ktorý bude spravodlivý a výhodný pre obe strany.“
Krajcer však v skutočnosti o žiadnom konkrétnom riešení nehovoril. V stredu sa iba vyjadril, že s cirkvami o tom treba diskutovať. „Nebude sa to riešiť tak, že vláda prijme rozsiahlu legislatívu, ktorá cirkvám niečo nariadi. To je taká zásadná zmena postavenia cirkvi v spoločnosti, že sa k tomu musia vyjadriť všetci,“ uviedol. Cirkev patrí pod jeho rezort a zmenu jej financovania mala SaS vo volebnom programe. O celospoločenskej diskusii na túto tému je zmienka aj v programovom vyhlásení vlády. Cirkev však teraz Krajcera podozrieva, že chce rýchlym vyriešením tejto otázky usporiť prostriedky z rozpočtu ministerstva.
Diskutujte: Ste za odluku cirkvi od štátu?
Správu o tom, že SaS má už konkrétny návrh riešenia, priniesla v utorok katolícka tlačová agentúra v Rakúsku. Podľa nej chce strana zaviesť, aby členovia cirkvi k 19 percentám dane z príjmu odviedli jedno percento pre svoju náboženskú obec. Tento systém je známy ako daňová asignácia a používa sa aj v Taliansku, Španielsku či v Maďarsku. Katolícku cirkev rozhorčila práve táto správa, pretože o tom modeli s nimi zatiaľ nikto nerokoval. Podľa informácií Pravdy však SaS nie je v tejto veci jednotná a zatiaľ sa nerozhodla, ktorý model bude presadzovať.
„Nebudeme predkladať žiadny návrh bez diskusie s partnermi,“ zdôraznila hovorkyňa strany Veronika Gallisová.
Jasnú predstavu o novom financovaní cirkvi nemajú ani ostatné koaličné strany. Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová je presvedčená, že by o tom mal minister kultúry rokovať s predstaviteľmi cirkví. „Budeme to riešiť na koaličnej rade. Za najdôležitejšie považujem, aby sa k tomu mohli vyjadriť cirkvi. Lebo žiadna politická strana nevymyslí model, ktorý by vyhovoval všetkým cirkvám. Treba o tom diskutovať,“ upozornila.
Spomenutý model z dielne SaS nechceli katolícki biskupi hodnotiť. „Nebudeme o ňom špekulovať. To je téma pre odborníkov,“ poznamenal Kováčik. Podľa Pavla Delingu, generálneho dozorcu evanjelickej cirkvi, nie je tento model zlým riešením. Problémom však je, aby zmena nebola násilná, aby veriacich zrazu netlačila do toho, že ak chcú byť členmi cirkvi, musia ihneď platiť. Malo by sa to robiť postupne a ľuďom všetko vysvetliť. „Nemáme z toho strach. Je samozrejmé, že každý, kto je členom cirkvi, má prispievať. To berieme. Treba však o tom diskutovať. Nejaké rýchle riešenia sú predčasné,“ tvrdí Delinga.
Na Slovensku pôsobí približne 3 500 duchovných, ktorých platí štát. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k cirkvám prihlásilo až 84 percent obyvateľov – 4,5 milióna veriacich. Skúsenosti zo zahraničia však ukázali, že ak náboženské obce neplatí štát, ale priamo veriaci, ich počet klesá. V Španielsku sa napríklad k rímskokatolíckej cirkvi hlási vyše 80 percent obyvateľov, ale iba štvrtina z nich na ňu poukazuje 0,7 percenta odvedenej dane. Platiacich veriacich ubúda aj v Rakúsku a Nemecku.