Bugár nejde osláviť svätého Štefana

Podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár nepríde na oslavy Dňa sv. Štefana kráľa, ktoré v nedeľu organizuje mesto Komárno a občianske združenie Palatinus pri jazdeckej soche sv. Štefana kráľa z rodu Árpádovcov. Ako uviedla hovorkyňa strany Most-Híd Nora Czuczorová, Bugár na akciu nepríde, pretože nechce, aby sa z tejto oslavy stala politická záležitosť. Bugár mal na podujatí, kde bude hlavným rečníkom bývalý prezident Maďarskej republiky László Sólyom, vystúpiť s prejavom.

21.08.2010 12:48
odhalenie sochy v Komárne Foto:
Pred rokom odhalili v Komárne jazdeckú sochu sv. Štefana.
debata (26)

Sólyoma privíta na moste medzi Komárnom a Komáromom viceprimátorka Komárna Éva Hortai s predsedom občianskeho združenia Palatinus Nándorom Litomericzkym. Pri soche sv. Štefana ho privíta primátor Komárna Tibor Bastrnák. Na úvod slávnosti majú zaznieť slovenská a maďarská štátna hymna. Po nej sa prihovorí účastníkom Bastrnák a s prejavom vystúpi László Sólyom.

V Komárne bola 21. augusta 2009 odhalená jazdecká socha sv. Štefana kráľa. Jej autorom je akad. sochár Lajos Gyõrfi. „Bol tak vytvorený pomník panovníkovi, ktorý ako budovateľ krajiny vytvoril župný systém kráľovstva a za sídlo jednej zo žúp ustanovil Komárňanský hrad,“ uviedla Hortai. Už v roku 2008 vytvorili Jókaiho všeobecnovzdelávací a múzejný spolok a občianske združenie Palatinus komisiu, ktorá sa mala postarať o zhotovenie sochy.

Na odhalenie sochy pred rokom mal prísť aj Sólyom. Bol mu však odoprený vstup na Slovensko. Vláda vtedy argumentovala tým, že jeho návšteva „predstavuje bezpečnostné riziko“. Incident vyvolal medzi Budapešťou a Bratislavou diplomatickú vojnu. Sólyoma vo funkcii nahradil 5. augusta Pál Schmitt.

Sólyom pred rokom na moste za Komárnom označil odopretie jeho vstupu na Slovensko, ktoré mu nótou oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetliť. Na Slovensko vtedy Sólyom nevstúpil, ale avizoval, že sa ešte vráti. Vtedajší maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs slovenskému veľvyslancovi v Budapešti Petrovi Weissovi vyjadril svoj „hlboký písomný aj ústny“ nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť Sólyoma na svoje územie.

V dobe svojho panovania (od r.1000) zvolával sv. Štefan kráľ z rodu Árpádovcov každoročne na 15. august, v deň Nanebovzatia Panny Márie, do stoličného Belehradu kráľovskú radu. V tieto dni sa prijímali nové zákony. Štefan kráľ bol 20. augusta 1083 svätorečený. V tom čase vládol Ladislav z rodu Árpádovcov, ktorý nariadil, aby bol 20. august každoročne "oslávený ako deň sv. Štefana, ako sviatok svätca”.

V roku 1686, na pamiatku oslobodenia Budína od Turkov, nariadil pápež Inocent XI., aby si celý katolícky svet pripomínal sviatok sv. Štefana. V roku 1771 ustanovila Mária Terézia tento deň za sviatok v celom kráľovstve. V roku 1818 Miestodrži­teľská rada už presne formulovala spôsob osláv tohto sviatku. V roku 1878, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bol 20. august ako sviatok potvrdený ministerským nariadením. Jeho oslavy sa uskutočnili aj v roku 1945. Od roku 1989 si tento deň pripomínajú na mnohých miestach Karpatskej kotliny.

26 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy