„Som proti tomu, aby sa socha Svätopluka zlikvidovala. Nechcem, aby sa sochy, ktoré už stoja, búrali tak, ako sa to kedysi stalo Štefánikovi,“ uviedla členka komisie, archeologička Tatiana Štefanovičová. V podobnom duchu sa vyjadril aj jej kolega z komisie akademický sochár Ján Hoffstädter. „Socha by tam určite nemala zostať. Takže najlepšie riešenie by bolo nájsť jej iné miesto. Aj keď môj názor je jednoznačný – tá socha nie je dobrá,“ zdôraznil Hoffstädter, ktorý bol sedem rokov rektorom Vysokej školy výtvarných umení a dnes vedie jej sochársku katedru.
S presťahovaním Svätopluka by súhlasil i ďalší člen komisie, hlavný architekt mesta Bratislavy Štefan Šlachta. Jemu prekáža najmä umiestnenie jazdeckej sochy, ktorá podľa neho znižuje hodnoty Hradu ako kultúrnej pamiatky. „Na čestné nádvorie Hradu nepatrí. Takéto barokové nádvoria sú všade vo svete bez sôch,“ vysvetlil.
Kritiku však nevyvoláva len socha Svätopluka od „komunistického“ umelca Jána Kulicha. Historický ústav Matice slovenskej, naopak, považuje za spornú komisiu, ktorú zostavila a vedie historička Marína Zavacká. Nesedí v nej nikto, kto by dielo obhajoval. Naopak, väčšina členov už predtým prejavila nesúhlas s osadením sochy. Kunsthistorik Vladimír Beskid dokonca podpísal otvorený list výtvarníkov a umelcov, v ktorom protestovali proti jej inštalácii.
Ako však Pravda zistila, nájsť medzi umelcami niekoho, kto by sa sochy otvorene zastal, je problém. Z historikov to už urobili uznávaní profesori Richard Marsina či Matúš Kučera, no z výtvarníkov nikto. Niektorí sa boja vystúpiť s opačným názorom, aby ich umelecká obec nekritizovala. Upozorňujú, že dnes prakticky nemožno postaviť sochu vo verejnom priestore, ktorú by niekto nezosmiešňoval. V Bratislave sa to tak stalo napríklad aj so sochou H. Ch. Andersena či Júliusa Satinského.
Soche na Hrade veľmi priťažila najmä komunistická minulosť jej autora a spolitizovanie diela – angažovanie sa predstaviteľov strany Smer a pompézne osadenie sochy tesne pred voľbami. Svätopluka už nebráni ani jeho tvorca. „Nemalo by to zmysel,“ povedal Pravde Kulich.
Je však socha naozaj taká zlá, že ju treba odstrániť? Nie je to podobné, ako keď sa v minulosti zbytočne zbúrali sochy Márie Terézie či M. R. Štefánika? „V tomto prípade nejde o obrazoborectvo,“ tvrdí Michal Gabriel, dekan Fakulty výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Sochu podľa neho treba ponechať, ak na mieste stojí dlhší čas a prešli okolo nej viaceré generácie, takže sa stala súčasťou dejín. „Keď tam však stojí len mesiac, nemá žiadnu históriu. Ľudia si na ňu ešte nezvykli. Pokojne by som ju dal preč,“ prezradil dekan, ktorý na škole vedie aj sochársky ateliér.
Podľa Gabriela je Svätoplukova socha zlá, pripomína mu „balkánsky folklór“. „Je hlúpa a banálna. Nie je v nej ani náznak originality. Jazdecké sochy sa môžu robiť aj dnes a môžu stáť aj na hradnom nádvorí, ale musia byť presvedčivé. Do tejto však autor nič nevložil,“ zhodnotil Gabriel. Priznal, že zlé sochy stavajú aj v Česku. „Poznám ich veľa, ale nijaké neodstránili. V Mladej Boleslavi napríklad nedávno postavili súsošie Beneša s Masarykom. Je príšerné, no ponechali ho.“