Dostať prokuratúru pod seba sa pokúšal aj Lipšic

Od novembra sa generálny prokurátor Dobroslav Trnka nebude môcť bez pozvania zúčastňovať na rokovaní vlády a mal by prísť aj o možnosť rozhodovať, ako sa bude nakladať s peniazmi prokuratúry. Vláda Ivety Radičovej chce, aby bola prokuratúra finančne podriadená ministerstvu spravodlivosti a dala to aj do svojho programového vyhlásenia.

22.08.2010 22:34
debata (9)

Trnka s tým má problém a upozorňuje, že podobné pokusy sa objavili už za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. „Prieči sa to elementárnemu sedliackemu rozumu. Programové vyhlásenie vlády nie je zlaté teľa a verím, že u pragmaticky rozmýšľajúcich členov vlády zvíťazí zdravý rozum,“ povedal pre Pravdu generálny prokurátor.

Považuje tiež za paradoxné, že prokuratúra, ktorá dlhodobo nemá takmer žiadne nezrovnalosti v hospodárení s verejnými prostriedkami, má byť podriadená pod „rezort, ktorý si svoje povinnosti zjavne neplní“.

Rezort spravodlivosti tento krok odôvodňuje tým, že pôjde o efektívnejšie spravovanie verejných peňazí. „Pre rozpočet rezortu je prospešné, keď má celá justícia zastúpenie vo vláde aj pri rokovaniach o rozpočte. Ide najmä o efektívnejšiu správu prostriedkov štátu,“ povedal hovorca rezortu Peter Bubla.

Ministerstvo ako príklad, že to funguje, uvádza, že aj rozpočty jednotlivých súdov sú v súčasnosti pod ministerstvom. „A ich nezávislosť nie je preto spochybňovaná,“ upozorňuje Bubla.

Zbaviť prokuratúru rozhodovania nad vlastným rozpočtom sa pokúšal už za druhej Dzurindovej vlády minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). „Takýmto spôsobom sa snažil vytvoriť systém štátneho zastupiteľstva a zlikvidovať ústavou garantovanú samostatnosť prokuratúry ako celku,“ upozorňuje Trnka. Podľa neho je ústavná samostatnosť deklarovaná aj samostatnosťou ekonomickou. Tvrdí, že vtedy mu dali za pravdu aj premiér Mikuláš Dzurinda a minister financií Ivan Mikloš, ktorí akceptovali jeho argumenty.

Vláda môže rozpočet generálnej prokuratúry dostať pod rezort spravodlivosti zmenou zákona o štátnom rozpočte. Trnka si chce preto počkať, až Mikloš predloží v septembri do vlády návrh zákona o štátnom rozpočte.

Podobný osud čaká aj Najvyšší súd a Súdnu radu. O ich rozpočtoch by malo tiež rozhodovať ministerstvo spravodlivosti. Jeho predseda Štefan Harabin s tým nesúhlasí a považuje to za zásah do nezávislosti súdnej moci.

Nevpustenie kontroly z ministerstva financií, ktorú na Najvyšší súd poslal Mikloš, zdôvodnil Harabin aj tým, že ju chcú zneužiť na to, aby Najvyššiemu súdu zobrali samostatný rozpočet. „Minister financií chce iba politicky zlikvidovať samostatný rozpočet Najvyššieho súdu a hľadá na to mediálne krytie,“ vyhlásil Harabin.

9 debata chyba