Ministerstvo kšeftov?

Najnovší škandál na ministerstve obrany svedčí o tom, že armáda je v prvom rade o biznise. Prípad obchodníka, ktorého polícia zadržala pre manipulovanie s tendrami, je s najväčšou pravdepodobnosťou len jeden z mnohých, naznačuje však, ako mohlo viacero výberových konaní na ministerstve prebiehať.

24.08.2010 08:01
kasárne, snp, dopravná značka, stopka Foto:
Škandalózne obchody na ministerstve obrany sa zatiaľ robili za každej vlády. Silné podnikateľské skupiny, ktoré majú väzby na armádu, sa totiž dokázali dohodnúť s každou garnitúrou.
debata (91)

Teda tak, že už vopred bolo jasné všetko – víťaz a aj to, kto koľko z ceny dostane.

V poslednej kauze zadržala polícia minulý týždeň trenčianskeho podnikateľa pri vybavovaní jedného z obchodov. Následne pri domovej prehliadke našla uňho obálky s menami firiem a percentami, ktoré mali sprostredkovateľovi doručiť tí, čo chceli na ministerstve obrany zákazky. Provízia za vybavenie mala byť desať percent. Podnikateľ sedí vo väzbe.

Prokuratúra, polícia aj armáda sú zatiaľ na informácie skúpe. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) sa k prípadu nevyjadril, nemálo však naznačil jeho stranícky šéf Richard Sulík. „Z prístupu k informáciám, ktoré ako predseda Národnej rady mám, môžem povedať, že na mieste Jaroslava Bašku by mi tiež nebolo do reči. Baška bol v tom celom len figúrkou, zapotí sa ešte aj zopár ďalších ľudí,“ napísal na svojom blogu.

Za pochybné obchody podal Galko už viaceré trestné oznámenia na bývalé vedenie ministerstva. Podľa neho rezort uzatváral nevýhodné a predražené zmluvy. Prokuratúra tak už preveruje napríklad nákup nafukovacích člnov či súťaž na modernizáciu vrtuľníkov. Podľa hovorcu rezortu Richarda Šümeghyho ministerstvo preveruje aj ďalšie zmluvy. „Len čo sa objaví porušenie zákona, budeme konať tak ako doteraz,“ povedal. Reakciu bývalého ministra Bašku (Smer) sa nepodarilo získať, nedvíhal mobil.

Škandalózne obchody na ministerstve obrany sa zatiaľ robili za každej vlády. Silné podnikateľské skupiny, ktoré majú väzby na armádu, sa totiž doteraz dokázali dohodnúť s každou garnitúrou.

Podľa bývalého vysokopostaveného úradníka na ministerstve obrany, ktorý si želal zostať v anonymite, je len malá šanca, že sa niečo zmení. „Kým budú o obchodoch v armáde rozhodovať ľudia, ktorých tam dosadili vplyvní podnikatelia, nikdy sa nič nezmení. Nech sa minister Galko pozrie, akí ľudia vedú sekcie, ktoré súvisia so zaobstarávaním tovarov v armáde. Niektorí boli aktérmi aj v kauzách z minulosti,“ povedal. Podľa neho paradoxom je aj to, že nikto z vysokopostavených úradníkov zatiaľ nebol potrestaný. „Odísť však museli tí, čo tieto zlodejčiny ohlásili,“ hovorí bývalý úradník.

V armádnych tendroch je podľa odborníkov ešte jedno špecifikum, a to stupeň utajenia. Obchody sa utajujú pod zámienkou, že ide o vojenský materiál. A pod týmto rúškom sa vytvára obrovský priestor na kšefty a machinácie.

Niekdajší štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči pripomína, že obchody s armádou sú lukratívne aj preto, lebo ide o miliardové zákazky na dlhé roky. „Pri nich zbohatol každý, kto o nich rozhodoval,“ povedal Pivarči. Kšefty sa podľa neho robili aj v iných rezortoch. Spomenul prípad nemenovaného štátneho tajomníka, ktorému mal minister počas prvej Dzurindovej vlády povedať: „Tu za štyri roky získame 100 miliónov.“

V armáde sa podľa Pivarčiho v okruhu ministra vždy pohybujú ľudia, ktorí robia biznis pre určité vplyvné skupiny. „Neviem, ako to bude riešiť nový minister. Či tento kruh prestrihne, alebo si nájde inú skupinu,“ dodal.

Na otázku, ako chce Galko zabrániť podobným škandalóznym obchodom, na ktoré teraz poukazuje, jeho hovorca neodpovedal.

Za predražené tendre padla na obrane v minulosti oficiálne len jedna ministerská hlava. Pre miliardový upratovací tender musel odísť František Kašický (Smer). Pred ním o ministerskú stoličku prišiel aj Juraj Liška (vtedy ešte SDKÚ), abdikoval však po tragickej nehode vojenského lietadla An-24. Dôvodom odchodu jeho predchodcu Ivana Šimka (vtedy ešte tiež SDKÚ) bola kauza „skupinka“ a to, že Šimko nesúhlasil s odvolaním šéfa NBÚ Jána Mojžiša. Pavol Kanis (SDĽ) odišiel z funkcie v roku 2001 pod tlakom toho, že nedokázal objasniť okolnosti okolo financovania svojho miliónového rodinného domu.

Okolností okolo viacerých lukratívnych tendrov v armáde vyšetrovala polícia či Úrad špeciálnej prokuratúry. Napríklad prípad provízie firme Katrim Stella za deblokáciu stíhačiek MiG-29 či predaj 35 stíhačiek MiG-21 súkromnej firme za cenu horského bicykla. Špeciálna prokuratúra preverovala podozrenia pri súťaži na komunikačný systém MOKYS, kde malo dôjsť k ovplyvňovaniu výsledkov zmenou kritérií súťaže v prospech víťaza súťaže.

Posledné kauzy v rezorte obrany

  • vyšetrovateľ obvinil trenčianskeho podnikateľa, že ovplyvňoval tendre v rezorte obrany za 1,73 milióna eur, podnikateľ je vo väzbe
  • modernizácia 10 vrtuľníkov Mi 17 za takmer 30 miliónov eur, ktorým sa onedlho končí životnosť, minister Ľubomír Galko (SaS) podal na prokuratúru trestné oznámenie
  • predražený nákup nafukovacích člnov Zodiac za 25-tisíc eur za kus bez motorov, trestné oznámenie
  • minister Galko pozastavil realizáciu zmluvy s BAE System na mobilný komunikačný systém MOKYS za 60 miliónov eur, ktorú pred voľbami podpísal jeho predchodca Jaroslav Baška (Smer)

Armádne škandály v minulosti

  • vyplatenie provízie 40 miliónov Sk súkromnej firme Katrim Stella za dodávku ruských stíhačiek MiG-29 v rámci deblokácií ruského dlhu počas Mečiarovej vlády v roku 1997, prípad riešil na dovolanie generálneho prokurátora Najvyšší súd
  • predaj 35 stíhačiek MiG-21 súkromnej firme pod cenu za ministrovania Jána Siteka (SNS)
  • polícia vyšetrovala aj kauzu predaja Vojenských stavieb v Bratislave na jeseň 1998 ku koncu Mečiarovej vlády, pri predaji malo ísť o podhodnotenie ceny za desiatky miliónov korún
  • nezrealizovaný tender na komunikačný systém TOKOS, takmer 10-miliardová zákazka bola zadaná firme priamo, súvisela s kauzou „skupinka“, údajné ovplyvňovanie vyšetrovala aj špeciálna prokuratúra počas vlády Mikuláša Dzurindu
  • mobilný komunikačný systém MOKYS asi za 7,5 miliardy Sk, Úrad boja proti korupcii prípad vyšetroval s podozrením, že v priebehu tendra sa účelovo zmenili podmienky v prospech víťaznej firmy, ministerstvu šéfoval Juraj Liška (SDKÚ)
91 debata chyba