Na Slovensku bolo doposiaľ šesť ľudových hlasovaní, iba jedno však bolo platné, zvyšných päť stroskotalo na nízkom záujme. Na to, aby referendum platilo, je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny voličov.
„Účasť bude nízka a určite nedosiahne 50 percent,“ poznamenal sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Účasť výrazne pod 50 percent odhadol aj Martin Slosiarik z agentúry Focus. Ľudové hlasovanie je predurčené na neúspech aj podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Slovenskej akadémie vied. Pripustila však, že zmenu by mohla ešte ovplyvniť kampaň.
Ľudia sú málo informovaní
O referende sa podľa analytikov takmer nehovorí a ľudia, ktorí by mali k urnám pristúpiť o necelý mesiac, sú málo informovaní o obsahu hlasovania. „Vo verejnej diskusii je o tom minimum zmienok,“ tvrdil Haulík. Plebiscit podľa Slosiarika nedominuje ani na politickej úrovni. Vládna Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá iniciovala petičnú akciu na vyhlásenie referenda, kampaň spustila zatiaľ len na internete. „Väčšina občanov nevie vôbec, aké sú otázky,“ tvrdila Kusá. SaS nevyužila ani svoje právo a nenominovala do Ústrednej komisie pre referendum svojho zástupcu.
Na vine sú vraj politici
Za nízku účasť na ľudových hlasovania nesú vraj vinu politici. „Nadchádzajúce hlasovanie je opäť raz ukážkou inštrumentalizácie tohto nástroja priamej demokracie na veľmi krátkodobé stranícke ciele,“ uviedla sociologička Oľga Gyárfášová z mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky.
Kusá si myslí, že okrem referenda o vstupe do Európskej únie, ktoré bolo jediné úspešné, všetky ostatné plebiscity sprevádzala negatívna kampaň. „Politické elity kampaňovali spôsobom, aby povzbudili občanov, aby zostali doma, aby sa nezúčastňovali,“ poznamenala. Negatívna kampaň podľa nej sprevádza aj blížiace sa referendum. Zhoda na plebiscite nepanuje ani medzi koaličnými partnermi, chladne sa k nemu stavia aj opozícia.
Občania budú v referende odpovedať na šesť otázok. Vyjadria sa k zníženiu počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, k zúženiu ich imunity. Rozhodovať budú tiež o zrušení koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas a možnosti voliť poslancov národného a Európskeho parlamentu cez internet. Posúdia tiež cenový limit pre kúpu vládnych limuzín a návrh odobrať verejným funkcionárom právo na povinné uverejnenie ich reakcie na články v tlači. Časť otázok sa už nachádza v programovom vyhlásení vlády.
V prípade schválenia otázok v referende Národná rada podľa ústavy tieto návrhy vyhlási rovnako ako zákon. Odborníci na ústavu však tvrdia, že najvyšší zákon štátu v článku o referende má viaceré nejasnosti. Je teda možné, že v prípade úspechu ľudového hlasovania bude musieť ďalší postup vysvetliť Ústavný súd.