Na prednáške usporiadanej v Rákócziho Klube politológ podľa TASR dokonca povedal, že nový slovenský kabinet nebude mať záujem riešiť ani problém dvojakého občianstva, skôr bude túto tému vyhrocovať.
Premiérka Iveta Radičová tvrdí, že to nie je pravda a proti takým tvrdeniam sa bráni. „Situáciu vyhrocujú práve takéto vyhlásenia. Nerozumiem a nechápem, prečo má pán Öllös potrebu takéhoto vyhlásenia,“ reagovala. Pripomenula, že maďarského premiéra Viktora Orbána informovala, ako bude nový parlament odpovedať na kontroverzný maďarský zákon o dvojakom občianstve. „Nevyhrotí to vzťahy,“ ubezpečila.
Menšinám sa podľa Radičovej určite bude dariť lepšie ako v minulosti. „Môže byť horšia situácia ako to, že v prípade, že prijmú maďarské občianstvo, budú zbavení slovenského, ako je to dnes? Ja hovorím, že my tento zákon zrušíme,“ zdôraznila pre Pravdu.
Bývalý maďarský veľvyslanec v Budapešti Štefan Markuš si myslí, že „nová slovenská vláda má istý potenciál zlepšiť vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi“, súhlasí však s Öllösom, že zatiaľ tento potenciál nevyužila. „Do dnešných dní posun vo vzťahoch nenastal. Zrejme má minister zahraničných vecí iné priority,“ hovorí Markuš.
Aj nová vláda chce na jazyk zákon
Prvým signálom, ktorý má prispieť k zlepšeniu vzťahov, je zmena zákona o štátnom jazyku. Koalícia ju chce presadiť v parlamente na októbrovej schôdzi. Včerajšia prvá pracovná schôdzka ministra kultúry Daniela Krajcera s poslancami koalície sa však neskončila dohodou. Reštrikcie v zákone chce síce minister zmieriť, ale najviac kritizované pokuty v ňom ponecháva.
„Otázne je, či chceme a môžeme zmeniť duch zákona, alebo nie. Ak chceme duch zákona zmeniť, tak tam pokuty nepatria,“ vyhlásil predseda Mostu Béla Bugár. Poslanec jeho parlamentného klubu Ondrej Dostál z OKS v minulosti proti jazykovému zákonu protestoval, aj plagátom s vyznaním lásky v angličtine. „Môj názor je, že zákon o štátnom jazyku by mal byť zrušený, nie opravovaný a skrášľovaný,“ povedal vo štvrtok.
V koalícii však vôľa zrušiť zákon o štátnom jazyku chýba. „Máme programové vyhlásenie vlády, ktoré jasne hovorí, že vláda posilní postavenie štátneho jazyka. Minimálne je to zachovanie ochrany štátneho jazyka. Ak zrušíme zákon, tak nemôžeme hovoriť o ochrane štátneho jazyka,“ vyhlásil minister kultúry.
Desať percent
Koalícia okrem štátneho jazyka upraví aj zákon o jazykoch menšín. Most chce partnerov presvedčiť, aby sa znížila hranica pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku z dvadsiatich na desať percent menšinovej populácie v obci. „Nejde predovšetkým o obce, ktorých obyvatelia sú príslušníkmi maďarskej menšiny, ale ostatných menšín,“ tvrdí vicepremiér Rudolf Chmel, ktorý novelu pripravuje na novembrovú schôdzu parlamentu.
Štátne občianstvo
Posledným vážnym problémom v slovensko-maďarských v vzťahoch je zákon o štátnom občianstve. Aj ten sa má zmeniť do konca roka. Novelu pripravuje minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý ako poslanec KDH hlasoval za súčasnú spornú úpravu. V reakcii na maďarský zákon bývalá vládna koalícia rozhodla, že každý Slovák, ktorý získa cudzie štátneho občianstvo inak ako sobášom či narodením, stratí slovenské.
„My sme podporili novelu, pretože to bolo lepšie, ako neurobiť nič,“ vysvetľuje Lipšic. Potvrdil, že občania by už nemali prichádzať o slovenské štátne občianstvo. „Ten priestor na zlepšenie tu bol a je veľký.“ Premiérka dodala, že ustanovenie o state občianstva zrušia. V budúcnosti chce túto tému otvoriť na dvojstrannej báze s Viktorom Orbánom.