Výhrady má aj k tomu, ako sa postupuje pri vedení koaličných rád. „Ak sa máme stretnúť, ale ona mi to neavizuje, tak to nie je v poriadku,“ povedal Bugár pre Pravdu.
Politológ Michal Horský považuje takúto komunikáciu za neprijateľnú a tvrdí: „Je nepredstaviteľné, aby bol predseda koaličnej strany takým spôsobom informovaný o koaličnom zasadnutí a o vedení koalície. To sa deje iba v čase rozpadu koalície.“
Bugárovu nevôľu však vyvolal najmä postup premiérky pri preverovaní štátnych tajomníkov Ivana Švejnu (Most) a Martina Chrena (SaS). Tí sa stali predmetom kritiky za to, že spolupracovali s rezortom financií za vedenia Jána Počiatka zo Smeru. Koalícia o nich mala hovoriť už dvakrát, no nestalo sa tak. Bugár hovorí, že o ďalšom posune ho Radičová neinformovala, dozvedel sa to až z médií, rovnako ako o tom, že mala výhrady k nominácii Františka Hideghétyho na post šéfa Slovenského pozemkového fondu.
„Slová pána Bugára dávajú za pravdu tým politickým analytikom, ktorí už dlhší čas upozorňujú na fakt, že Radičová má mandát slabej premiérky,“ konštatuje politológ Horský s tým, že ho to neprekvapuje. Ako ďalej poznamenal, v uplynulých rokoch by sa k takýmto vyjadreniam voči premiérovi Vladimír Mečiar či Ján Slota asi neodhodlali.
Radičová sa ku kritike vyjadruje len nepriamo. Jej hovorca Rado Baťo uviedol: „Tak, ako sa predsedníčka vlády Iveta Radičová s predsedom Mosta-Híd Bélom Bugárom pravidelne rozpráva a telefonuje, tak aj o tejto téme sa s ním porozpráva priamo, a nie cez médiá. Ako vždy.“
Koaličné spory však podľa Horského nebudú mať vplyv na to, či vláda bude alebo nebude úspešná. „To bude závisieť od toho, akým spôsobom pani Radičová zaboduje u občanov. Usiluje sa totiž hlavne o to, aby bola populárna a rozumeli jej občania, nie o pochopenie medzi politikmi.“
Určité napätie v koalícii vyvoláva aj správanie sa predsedu Národnej rady Richarda Sulíka (SaS). Napriek tomu, že jednotlivé strany, predovšetkým Most a KDH to popierajú, na druhej strane isté problémy priznávajú. „Má isté nedostatky, pri ktorých odstránení mu treba pomáhať,“ povedal napríklad včera v relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský z KDH. Vysvetľuje si ich tým, že súvisia s jeho neskúsenosťou. Povedal tiež, že je „sklamaný zo správania niektorých poslancov“. Niektorí z nich si podľa jeho slov nevedia uvedomiť svoje ústavné postavenie a „koho a čo reprezentujú“. Ak teda poslanec nedokáže potlačiť emócie rozumom, mal by si „zvážiť fungovanie na štyri roky v parlamente“.