Je úspech alebo skôr sklamanie, že prišlo necelých 23 percent voličov?
Je prekvapením, že prišlo až 23 percent voličov. Prieskumné agentúry aj politickí analytici predpokladali účasť nižšiu ako 20 percent. Navyše referendum podporovala v kampani iba strana s 12-percentnými preferenciami, čo vyvolávalo oprávnené predpoklady, že účasť bude okolo 10–15 percent.
Čo napokon rozhodlo, že prišlo viac ľudí, ako sa očakávalo?
Možno to pripísať viacerým faktorom. K upozorneniu na referendum výrazne prispel Smer, keď práve preň inicioval odvolávanie predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Nechtiac urobil sám sebe medvediu službu. Do referenda sa v posledný týždeň vložili všetky kľúčové médiá. Ďalším faktorom sú neobyčajne protirečivé populistické otázky samotného referenda.
Čo to znamená pre Sulíkovu SaS?
Výsledky referenda môže oprávnene považovať za víťazstvo svojej strany. Zapríčinili to viaceré okolnosti. Všetky ostatné strany sa buď rovno postavili proti referendu, alebo ho podporovali veľmi vlažne. Strana, ktorá je stranou na jedno použitie, sa od začiatku funkčného obdobia stará, aby robila kvalitnejšie PR než jej predchodkyne. SaS sa zrejme poučila. Aj bývalý predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták začal pred vyše desaťročím svoju politickú existenciu požiadavkou na referendum o priznávaní čiernych peňazí z privatizácie. Ak nechce niekto upadnúť do politického zabudnutia, ako pán Ľupták, musí sa uchyľovať aj ďalej k radikálnym PR postupom a metódam.
Je to z pohľadu SaS zadosťučinenie?
Vzhľadom na to, že ich petíciu podpísalo 400-tisíc ľudí a referenda sa zúčastnilo takmer milión ľudí, tak je to jednoznačne úspech SaS.
Zo siedmich referend bolo úspešné len jedno, o vstupe do EÚ. Aký odkaz z toho vyplýva pre budúcich iniciátorov referenda?
Bohužiaľ, nie najpozitívnejší. Návrhy a podpisové kampane k referendu sú zvyčajne sprevádzané straníckou politikou a straníckou volebnou kampaňou. Takto začal v minulosti pán Ľupták a tak končí aj pán Sulík, ktorý referendum postavil tak, aby bolo čo najprijateľnejšie. Strany zabúdajú, že referendá nie sú pre vnútrostranícke kampaňovité použitie, ale pre blaho občanov a také sme mali iba jedno, a to referendum o vstupe do EÚ. Dopadlo tak, ako malo. Občania a politickí historici toto referendum považujú za žiarivý príklad, keď sa politici zhodli s občanmi.
Kto podľa vás prišiel na referendum, boli to skôr priaznivci vládnej koalície?
Domnievam sa, že predovšetkým to boli stúpenci a podporovatelia SaS. Príklad regiónu Senca napovedá, že mohlo ísť aj o stúpencov strany Most – Híd. Nepochybne opozičné strany svojich podporovateľov vyzývali, aby zostali doma.
Väčšina ľudí sa vyslovila za zúženie imunity a zníženie počtu poslancov na 100. Aký signál tým vyslali voliči politikom?
Voliči potvrdili to, čo je všeobecne známe, že téma imunity je na Slovensku prezretá. Verím, že stanovisko z referenda bude významnou podporou k tomu, aby aj SDKÚ na čele s premiérkou a Smer s Robertom Ficom konečne pristúpili k optimálnemu kompromisu a spoločne podali taký návrh, kde nebude víťazov a porazených a víťazom bude iba občan, ktorý si želá zúženie imunity.
Môže dnes Smer hovoriť, že ľudí imunita nezaujíma a nie je dôvod ju zúžiť?
Myslím, že Smer o imunite takto hovoriť nemôže a verím, že ani hovoriť nebude.
Prečo podľa vás najčastejšie ľudia povedali nie pri otázke o voľbách cez internet – 22 percent – a nie právu na odpoveď pri tlačovom zákone – 13 percent?
Je to zrejme reakcia na stav internetizácie na Slovensku, ale aj istý konzervativizmus a možné obavy s manipuláciou takto vykonaných volieb. Otázka pri tlačovom zákone súvisí s nezrozumiteľnosťou tejto otázky.
Prezident prišiel hlasovať tesne pred uzatvorením volebných miestností. Ako hodnotíte jeho postoj k referendu?
Pán prezident sa preukázal ako skúsený politik a zároveň diplomat. Na jednej strane sa postaral, že v závere kampane bola jeho účasť či neúčasť jednou z ústredných tém referenda. Súčasne svoj postoj, či príde hlasovať alebo nie, udržal otvorený až do samého konca, aby napokon o päť minút dvanásť odvolil. Pričlenil sa tak k občanom, ktorí si uctievajú všetky demokratické inštitúty v našej krajine.