Odpovede na tieto aj mnohé ďalšie otázky dá chystaná veľká novela Zákonníka práce. Práve v pondelok na rokovaní tripartity ohlásil šéf rezortu práce Jozef Mihál začiatok verejnej diskusie o budúcej podobe tejto dôležitej právnej normy. Zároveň vyzval sociálnych partnerov, aby do 25. októbra predložili pripomienky k plánovaným zmenám, či navrhli vlastné. Návrh novely plánuje Mihálovo ministerstvo predstaviť už začiatkom budúceho roku. V mnohom sa podobá na Zákonník práce, ktorý za druhej vlády Mikuláša Dzurindu presadil exminister Ľudovít Kaník.
Odborári by sa tentoraz najradšej obišli bez novely. Obávajú sa, že zmeny z dielne pravicového kabinetu Ivety Radičovej pripravia zamestnancov aj o to málo práv, ktoré mali doteraz. „Sme radi, že sa po dlhých rokoch podarilo dosiahnuť súčasnú úroveň spĺňajúcu európske štandardy,“ chváli prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík platný zákonník prijatý v roku 2007 vládou Roberta Fica.
Gazdík by akurát privítal jeho „ďalšie drobné vylepšenia“. Novela by podľa neho mohla napríklad jasnejšie zadefinovať pojem „závislá práca“. „Je to dôležité preto, aby zamestnávatelia nemohli tlačiť zamestnancov do práce na živnosť a zbavovať sa povinností platiť za nich odvody, či dodržiavať bezpečnosť na pracovisku,“ tvrdí. V slovenských pobočkách veľkých nadnárodných firiem by zase prijal možnosť pripomienkovať pracovnoprávne vzťahy určované materskými podnikmi.
Podľa odborárskeho prezidenta by nebolo správne, aby zo zákonníka vypadli ustanovenia chrániace zamestnancov. „Také zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného absolútne odmietame,“ zdôraznil. Dodal, že z morálneho hľadiska by toto opatrenie považoval za „výsmech do očí“ prepusteného zamestnanca. Aj po dlhoročnej práci pre danú firmu by totiž mohol zo dňa na deň zostať na dlažbe s niekoľkými stovkami odstupného.
Úplne opačnú predstavu o novom zákonníku majú zástupcovia zamestnávateľov. Podľa nich je práve voči zamestnancom nastavený príliš ústretovo. A tvorí vážnu brzdu zamestnanosti, keďže firmám bráni prijímať nových ľudí z obavy, že v ťažších ekonomických časoch ich nedokážu prepustiť. Obmedzovanie nadčasov či vnucovanie len určitých foriem zamestnávania považujú za diskriminačné. Ak im vraj vláda „uvoľní ruky“, pracovný trh sa stane pružnejším, čo následne zvýši zamestnanosť. Zákonník navrhujú vrátiť aspoň do stavu, ako ho prijala druhá Dzurindova vláda.
„Popri zmenách, po ktorých voláme už dlhšie, by sa v novele mali najmä upratať vzťahy medzi sociálnymi partnermi,“ konkrétne na odborárov zaútočil hlavný vyjednávač Zväzu strojárenského priemyslu Juraj Borgula. „Sám uchádzač o prácu sa musí rozhodnúť, či za ponúkaných podmienok chce pracovať. Nepotrebuje k tomu akýsi medzičlánok v podobe odborov,“ myslí si. Podľa Borgulu by zákonník mal presne definovať, čo vlastne odbory sú a pri akom početnom zastúpení v podniku sa môžu pasovať do role spolurozhodovateľov v pracovnoprávnej oblasti. „A kto u nás vôbec kontroluje činnosť odborov? Nikto!“ upozorňuje Borgula na dieru v zákone. Obáva sa, že činnosť samozvancov môže vyústiť aj do nekontrolovaných generálnych štrajkov po vzore Grécka.
Do verejnej diskusie o zákonníku sa už hlási aj tretí sektor. Hromadnú pripomienku k návrhu novely chcú ministerstvu zaslať mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami a osobitne právami žien. Žiadajú, aby štát po rokoch odkladov naplnil svoje medzinárodné záväzky a implantoval do zákonníka platné európske smernice.
Iniciátorky výzvy namietajú, že súčasný zákonník umožňuje v skúšobnej dobe prepúšťať „z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu“, čo zamestnávatelia často využívajú, ak zistia, že novoprijatá zamestnankyňa je tehotná. „Doteraz nijaká vláda na Slovensku nedokázala takýmto prípadom diskriminácie zamedziť. Pritom už od roku 1992 platí smernica Európskej únie, ktorá členským štátom prikazuje zabezpečiť, aby tehotné ženy mohli byť zo zamestnania prepúšťané len z vážnych dôvodov, ktoré nesúvisia s ich tehotenstvom, a to vždy s písomným odôvodnením zamestnávateľa,“ zdôrazňuje Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Mimovládky tiež pripomienkujú ustanovenie, ktoré dnes zamestnancovi priznáva nárok na platené pracovné voľno, keď pri narodení dieťaťa preváža či odváža manželku zo zdravotníckeho zariadenia. Nemôže si ho však čerpať v prípade, ak partnerka nie je jeho manželkou. Takáto zákonná úprava odporuje aj medzinárodnému Dohovoru o právach dieťaťa," pripomína Pufflerová.
Ekonomickí analytici súhlasia, že uvoľnením zákonníka v prospech zamestnávateľov by nezamestnanosť na Slovensku klesla. Zo súčasných takmer 15 percent ju však na prijateľnú mieru dokáže stlačiť len súbežné masívne naštartovanie trhu práce.
„Štát musí zároveň aktívnou politikou zamestnanosti umožniť prepúšťaným zamestnancom rýchlo získať novú prácu,“ zdôrazňuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podpore zamestnanosti sa však podľa neho zatiaľ dostáva mizivej pozornosti. „Buď politici nemajú riešenia, alebo vôľu,“ mieni odborník. Zmenu zákonníka považuje za samoúčelnú a nedostatočnú, kým bude krajina neatraktívna pre zahraničných investorov, kým budú musieť mladí vzdelaní ľudia za prácou odchádzať do cudziny a kým bude pribúdať dlhodobo nezamestnaných.
Čo by mal zabezpečiť pružnejší Zákonník práce
- jednoduchšie prijímanie aj prepúšťanie pracovníkov podľa potreby (skrátenie výpovednej lehoty, obmedzenie odstupného)
- rozšírenie foriem zamestnávania (prijímanie živnostníkov, práca cez agentúry, brigádnická práca)
- uvoľnenie obmedzení pre prácu nadčas (nie však úplné, aby nedochádzalo k zneužívaniu zamestnancov)
- zrušenie zákazu pracovať pre osoby na rodičovskej dovolenke (aj s pracovným úväzkom budú môcť poberať rodičovský príspevok)
- zrušenie výhod pre odborárskych predákov (nemali by mať časť pracovného času vyhradenú na výkon funkcie, nemali by byť pracovne nedotknuteľní)
- výrazné administratívne a po zavedení odvodového bonusu aj finančné
- odbremenenie zamestnávateľov (odstránenie zbytočných ,,papierovačiek", presun povinnosti zaplatiť dane a odvody na zamestnancov)