Na armádu ide zo štátnej pokladnice každý rok menej peňazí a v tom budúcom je na ňu vyčlenených už len 1,07 percenta HDP. Vo výhľade štátneho rozpočtu vláda ráta s ďalším znižovaním zdrojov – v roku 2013 dokonca mieni dať len necelé percento.
Výdavky na obranu | ||||||
2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | |
výdavky na obranu | 1010092 | 981461 | 834727 | 750473 | 751611 | 753414 |
podiel na HDP (v %) | 1,48 | 1,34 | 1,24 | 1,07 | 1,00 | 0,92 |
v tisícoch eur |
Zdroj: MF SR
Kým ministerstvo obrany neprotestuje, odborníci varujú, že s takýmito výdavkami môžeme byť partnerom v aliancii na smiech. Hovoria dokonca o ohrození bezpečnosti.
„S takýmto rozpočtom už nevie armáda zabezpečiť ani obranu krajiny a nie ešte garantovať modernizáciu či výcvik vojakov, alebo posielať vojakov do zahraničných misií,“ upozorňuje expert na obranné a bezpečnostné otázky a bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer.
Podľa neho je pokles rozpočtu obrany na 1,07 percenta HDP už viac ako kritická hodnota, ktorá našim spojencom ukazuje, že Slovensko nevie zabezpečiť dôveryhodnú obranu a prevádzkovať funkčnú ozbrojenú armádu.
Aj podľa bývalého vysokého dôstojníka Tomáša Šveca môže byť čoskoro ohrozená bojaschopnosť armády. „Je to vážne. Nestačí vojakov len nanovo obliecť, ale aj ich vycvičiť a modernizovať výzbroj,“ povedal.
Ani iné členské krajiny, najmä európske, neplnia dohodu odvádzať na obranu 2 percentá HDP, Slovensko však výdavky radikálne znižuje. Pred dvoma rokmi šlo na obranu 1,48 percenta z toho, čo vyprodukuje ekonomika.
Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) tvrdí, že vláda musí prihliadať na to, že verejné financie sú v dezolátnom stave. „Cieľom strategického hodnotenia obrany je presne zmapovať stav v rezorte a následne určiť, ktoré spôsobilosti potrebujeme a ktoré nie,“ komentoval rozpočet Galko. Podľa neho NATO nebude považovať nižší rozpočet ako neplnenie záväzku z našej strany. „V súčasnosti sú schopní udržať výdavky na obranu vo výške 2 percentá HDP len štyria spojenci,“ zdôraznil.
Poslancom sa však okresané výdavky na obranu príliš nepáčia. „Ja sa ministra spýtam, ako chce zabezpečiť naše zmluvné záväzky voči NATO, prípravu nových vojakov do zahraničných misií a obnovu výzbroje,“ povedal člen brannobezpečnostného výboru Ján Richter (Smer). Aj Martin Pado (SDKÚ) je zvedavý, ako chce Slovensko zabezpečiť záväzky voči spojencom, ak má na to len polovicu z dohodnutej sumy. „Na to bude musieť odpovedať minister, ako armáda bude plniť svoje záväzky z takto nastaveného rozpočtu,“ reagoval Pado.
Na budúci rok bude mať armáda k dispozícii 750,47 milióna eur, o 83,2 milióna eur menej ako tento rok. Na nákup či modernizáciu techniky bude o 40 percent menej zdrojov – namiesto 104 miliónov eur len 61 miliónov.