Starosta mestskej časti Andrej Petrek ani nepopiera, že pri podpisovaní nájomných zmlúv vedel, že pomáha príbuzným a priateľom svojich zamestnancov a kolegov. Nevidí však na tom nič protizákonné.
Ako v utorok potvrdila hovorkyňa miestneho úradu Alena Kopřivová, z 37 obecných bytov pridelených od roku 2008 ich až 17 získali ľudia blízki samospráve. „Áno, bola medzi nimi aj starostova sekretárka a syn šéfky stavebného úradu,“ pripustila. Zdôraznila však, že byty boli v zlom technickom stave a zadlžené niekoľkými tisícmi eur.
Na otázku, či je tento postup prideľovania bytov etický, odpovedala Kopřivová protiotázkou: „A je etické, ak Ivan Mikloš dostal za bývalých starostov v Starom Meste dva byty? Je etické, že ďalší dostala Katarína Tóthová? Tie byty pritom neboli vyhorené, zatečené, zruinované!“
Podľa údajov zverejnených na internetovej stránke staromestského miestneho úradu sa prideľovali byty na Leškovej, Štefánikovej, Krížnej, Obchodnej, Dunajskej, Grösslingovej, Záhrebskej, Palárikovej, Jelenej, Kozej, Mýtnej, Vuka Karadžiča a ďalších uliciach, ale aj na Vajanského nábreží.
Prípady podozrivého uprednostňovania ľudí prepojených s miestnym úradom zverejnil občan Kristián Straka zo združenia Právo na bývanie, ktorý sa ako obyvateľ zreštituovaného domu márne domáha primeranej náhrady za svoj byt. „Podľa mňa ide o neprípustné rodinkárstvo. Na budúci týždeň mienim o ňom informovať prokuratúru,“ uviedol v utorok pre Pravdu.
Straka pripomenul, že Petrekovi s prideľovaním bytov pomáhal trojčlenný poradný zbor. Patril doň aj miestny poslanec Vladimír Pištek. Aj jeho zásluhou teda získal veľký trojizbový byt s rozlohou 240 štvorcových metrov na Leškovej ulici do prenájmu istý Peter N. Do roka ho od samosprávy odkúpil za necelých 4-tisíc eur a následne predal súkromnej firme, v ktorej figuruje aj Pištekovo meno. Petrek už síce Pišteka zo zboru vylúčil, ten však konflikt záujmov odmieta.
Podľa zistení TV Markíza kúpila zase Petrekova sekretárka pridelený byt s rozlohou 47 metrov štvorcových na Palárikovej ulici za necelých 500 eur, hoci jeho trhovú cenu odhadol znalec na 70-tisíc eur. Podobne syn vedúcej stavebného úradu sa k bytu na Záhrebskej ulici s rozlohou 38 štvorcových metrov dopracoval za sumu len o čosi prevyšujúcu 300 eur, pričom trhovú cenu má najmenej 60-tisíc eur.
Štvorizbový byt v Starom Meste len za zhruba 1 800 eur získal v roku 2001, teda za starostovania Andreja Ďurkovského, aj súčasný minister a európsky exkomisár Ján Figeľ. Podobne dostal byt pod Hlavnou stanicou vtedajší podpredseda SDĽ, dnes poslanec Smeru Braňo Ondruš.
Prideľovanie bytov predstaviteľom samosprávy je však bežné aj v iných mestských častiach Bratislavy. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám Pravda zistila, že pred ôsmimi rokmi získalo takto napríklad v susediacom Novom Meste byty viacero nových poslancov miestneho zastupiteľstva. Požiadali o ne krátko po zvolení, pričom v podaných žiadostiach argumentovali, že v mestskej časti žijú iba v podnájme či u rodičov, prípadne že sa v najbližšom čase mienia oženiť a založiť si rodinu.
Medzi šťastlivcov, ktorým vtedy novomestská bytová komisia vyhovela, patrí napríklad miestny poslanec a stále ešte viceprimátor metropoly Tomáš Korček, ďalší mestský aj miestny poslanec Libor Gašpierik, exposlankyňa Národnej rady a miestna poslankyňa Petra Masácová či miestni radní Andrej Krabáč a Patrick Lutter. „Áno, vyhoveli sme aj zhruba päťdesiatke zamestnancov, ale tiež tisícke bežných obyvateľov mestskej časti. Na našu bytovú politiku sme pyšní,“ uviedol šéf oddelenia bytového a sociálnych služieb Dušan Jahelka.
Aj keď prideľovanie obecných bytov poslancom nie je v rozpore so zákonom, pochybovať možno prinajmenšom o jeho etike. V prípade všetkých menovaných zastupiteľov ide napríklad o mladých, vzdelaných a solventných ľudí, schopných zabezpečiť si bývanie cez hypotéku či inou formou. Dnes už beztak žijú v omnoho väčších bytoch či domoch. Ak získali nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, mohli si podľa zákona pridelený byt odkúpiť za zostatkovú cenu a vzápätí ho predať za cenu trhovú.
V záujme transparentnosti odporúčajú odborníci ponúkať obecné byty v dražbách či žrebom. V mestskej časti Petržalka s tým však nesúhlasia. „Samosprávy by sa nemali nenávratne zbavovať svojho bytového fondu ako dôležitého nástroja sociálnej politiky,“ tvrdí hovorca petržalského starostu Ľubomír Andrassy.
Verejná kontrola, ktorá má zamedziť kšeftovaniu s bytmi, sa podľa hovorcu dá zabezpečiť aj inak. V Petržalke prideľujú ročne 30 až 40 bytov výhradne občanom žijúcim v mestskej časti najmenej päť rokov, s príjmom prevyšujúcim 1,2-násobok životného minima a nevlastniacim nijakú inú nehnuteľnosť. K bytu sa nedostane žiadateľ nezapísaný v oficiálnom zozname, nájomnú zmluvu podpisuje len na dobu určitú. „Každý štvrťrok zverejňujeme informácie o pridelených bytoch. Nič nerobíme pod pokrievkou, po vzore Starého Mesta či ďalších mestských častí,“ uzavrel Andrassy.