„Lebo chaos je tvorivá metóda. To, čo sme našli, je rozhadzovanie, zneužívanie verejných financií, nehospodárne verejné obstarávanie a vnútorné fungovanie úradu,“ priblížila s tým, že sa to týkalo aj nekontrolovaného procesu narábania s eurofondmi.
Nové vedenie preto už pristúpilo k zrušeniu 23 nevýhodných dohôd a dalo prehodnotiť neefektívne zmluvy či dotačné schémy. „Hneď za prvé týždne to prinieslo úsporu 3,4 milióna eur,“ priblížila. Ako príklad uviedla organizovanie rôznych osláv či prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov úradu vlády za 450.000 eur. „Pri výberovom konaní do pozície štátneho radcu nebola požiadavka na jazykovú vybavenosť, ale pre výkon práce potrebná bola. No tak sa to školilo a platilo popri fungovaní na úrade,“ ozrejmila šéfka exekutívy.
Niektorí zamestnanci získali odmeny z eurofondov za činnosť, ktorá bola ich základnou pracovnou náplňou. Správa zariadení úradu vlády zase eviduje nefakturované náklady za energie pri prenájmoch priestorov úradu či za strechy mobilným operátorom. Radičová ďalej poukázala na nedoriešené pozemkové otázky pod objektom úradu vlády či dlhodobo neopravovanú kanalizáciu, ktorá je tak v havarijnom stave. Úrad tiež musel uhradiť viaceré nezaplatené faktúry za už zrealizované multifunkčné ihriská, ktoré slávnostne odovzdal jej predchodca Robert Fico (Smer).
Všetky ministerstvá menia kvôli sprehľadneniu spôsob prideľovania dotácií. Premiérka pripomenula, že počas predchádzajúceho vládneho obdobia sa rozdeľovali podľa ľubovôle. „Priam od buka do buka, tak jánošíkovsky. Nie náhodou to bol symbol predchádzajúcej vlády,“ konštatovala. V rezortoch už prebiehajú audity, čo je podľa Radičovej prvotný krok na začatie efektívneho narábania s verejnými financiami. Pre zvýšenie transparentnosti v tejto oblasti budú postupne zverejnené všetky zmluvy o verejnom obstarávaní uzatvorené od roku 2000. Zverejnenie bude po novom zároveň podmienkou ich platnosti.
Politológ: Agenda vlády prípomína rok 1998
Základná agenda vlády Ivety Radičovej za prvých sto dní pripomína prvé mesiace po roku 1998 v tom, že vláda komunikuje „naprávanie“ chýb svojho predchodcu. Na otázku, k čomu by prirovnal základný odkaz novej vlády voličom, to povedal politológ Grigorij Mesežnikov.
„Samozrejme, miera ‚napravovania‘ v roku 1998 bola oveľa vyššia, pretože tam bolo treba naozaj ‚hasiť‘. Podmienky sú iné, vtedy bolo integračné zlyhanie, teraz sme v Európskej únii,“ doplnil Mesežnikov. Napriek tomu by sa podľa neho interpretácia zámerov novej vlády nemala zužovať len na konsolidáciu schodku štátneho rozpočtu. „Nejde iba o konsolidáciu verejných financií. Tu naozaj vládla zostava, ktorá nebola celkom v súlade s princípmi liberálnej demokracie. To, čo momentálne súčasná vláda robí, to nie je iba odstraňovanie nehospodárneho prístupu v ekonomike. Je to reálna náprava celého vývoja,“ povedal. „Politický štýl je iný, iný je prístup aj k problematike národnostných menšín, inštitúcie fungujú v inom režime,“ uviedol Mesežnikov. Podľa neho sa obavy z bývalej vlády, kde ľavicový Smer dopĺňali HZDS a SNS, naplnili, „a v poslednom roku vládnutia aj rozvinuli“. „Korupcia, zlý stav v súdnictve, stranícky klientelizmus, netransparentnosť, nedostatočná efektivita štátneho aparátu,“ charakterizoval obdobie vlády Roberta Fica.
S prirovnaním prvých troch mesiacov tejto vlády k roku 1998 sa podľa politológa Juraja Marušiaka dá súhlasiť len čiastočne. „Vládna garnitúra vyšla s koncepciou zmien, respektíve protikrízových opatrení, aj keď nie je veľmi jasná. Druhý odkaz je snaha kompromitovať predchádzajúcu vládnu garnitúru. To je identické s obdobím po roku 1998,“ poznamenal. Vláda Ivety Radičovej podľa neho deklarovala ambíciu pôsobiť v politike transparentnejšie ako jej predchodkyňa. „Prišla s týmito ideálmi. Zatiaľ ale v tomto smere príliš nepresvedčila,“ podčiarkol s pripomenutím medializovaných káuz SaS a Mostu-Híd. Na druhej strane agenda pripomínania roku 1998, „atmosféra ohrozenia demokracie“, podľa neho súvisí s nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami.
Iný prístup k Maďarom
Nová vláda podľa Marušiaka dosiahla určité zlepšenie vzťahov s Maďarskom, je však otázne, či nie je v prvom rade dôsledkom oslabenia postavenia vlády maďarského premiéra Viktora Orbána (Fidesz) na medzinárodnej scéne. Naopak, odmietnutie pôžičky Grécku podľa neho medzinárodný obraz Slovenska skôr zhoršilo.
„K problematike národnostných menšín a vzťahom s Maďarskom je tu celkom iný prístup,“ oponuje Mesežnikov. V dlhodobom vývoji Slovenska od roku 1990 vidí striedanie fáz, v ktorých boli najprv pri vláde strany, ktoré presadzovali zmeny v zmysle fungovania trhových mechanizmov, inštitucionalizáciu mechanizmov demokracie a neskôr integráciu do Európskej únie a NATO a následne ich striedali garnitúry, ktoré presadzovali „protismerné“ tendencie. „Tie sekvencie sú stále typologicky podobné,“ dodal. Aj preto sa podľa neho v minulosti spájali do koalície buď „prodemokratické“ strany, medzi ktoré počíta aj bývalú SDĽ, ale už nie Smer, alebo strany podobné HZDS.
Podľa Marušiaka je takéto videnie príliš schematické. „Je pravda, že Smer má silnejšie etatistické sklony, ale určite by som ho nezaraďoval k odporcom demokracie,“ reagoval. Smer mal podľa neho tendencie získavať elektorát aj z radov národne orientovaných voličov a čiastočne aj ľudí s resentimentami na bývalý režim. „Ale označiť ich za odporcov demokracie, to by chcelo trošku lepšie zdôvodnenie,“ dodal.
Za Dzurindu bolo pokojnejšie
Čo sa týka prvých sto dní druhej vlády Mikuláša Dzurindu, podľa obidvoch politológov prebiehali pokojnejšie ako teraz. „V roku 2002 by bol problém sa negatívne vyrovnávať s predchádzajúcou vládou,“ poznamenal Marušiak. Dodal, že pravicová koalícia SDKÚ-KDH-ANO-SMK bola ideovo relatívne homogénna a mala ambiciózny reformný program.
„Išlo viac-menej o konsolidáciu reformného kurzu. Keďže vznikla liberálno-konzervatívna vláda, prehlbovala reformy, ktoré sa začali už za prvej Dzurindovej vlády,“ pripomenul aj Mesežnikov, že za štyri roky potom prebehla reforma verejnej správy, sociálneho a daňového systému, začali sa zmeny v zdravotníctve.
V roku 2006 podľa neho nastúpila k moci vláda, ktorá vyhrala voľby na vlne protireformných sľubov, už v priebehu v prvých troch mesiacov z nich však začala ustupovať. „Komunikovali ľuďom, že ide o vládu, ktorá sa stará o bežných občanov. Sľúbili budovanie tzv. sociálneho štátu a takmer okamžite začali posilňovať nacionalistický diskurz,“ poznamenal Mesežnikov. Podľa Marušiaka sa Ficova vláda v prvých mesiacoch po voľbách v roku 2006 potrebovala vyrovnať s predvolebným „strašením“ pravicových strán a vo viacerých oblastiach potvrdila kontinuitu s predchádzajúcou garnitúrou. „Výnimkou bol napríklad odchod slovenských vojakov z Iraku,“ povedal.
Kvalita slovenskej demokracie sa zlepšila
Kvalita demokracie na Slovensku v treťom štvrťroku 2010 stúpla oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,3 bodu. Analytici Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ju ohodnotili známkou 3,1. „Sumárny rating sa zlepšil prvýkrát od roku 2008. Toto je indikátor určitých posunov, ale stále je neporovnateľný s celkovým ratingom z roku 2008, ktorý bol 2,6,“ povedal na tlačovej konferencii Grigorij Mesežnikov z IVO.
Experti pripisujú pozitívny posun novej politickej garnitúre s odlišnou politickou kultúrou a ambíciou vládnuť podľa liberálnej demokracie konsenzuálneho typu.
Experti pripravujú hodnotenie v rámci IVO Barometra. Tentoraz konštatujú, že sa celkový rating demokracie v treťom štvrťroku zlepšil vo všetkých sledovaných oblastiach, s výnimkou médií, kde pretrváva stagnácia. Demokratické inštitúcie a právny štát ohodnotili experti na trojku. Mesežnikov hodnotí pozitívne, že súčasná vláda neblokuje rokovania parlamentných výborov a nerobí obštrukcie tak, ako to mala vo zvyku garnitúra Roberta Fica. Rovnakú známku 3,0 dostalo Slovensko aj v oblasti legislatívy a ľudských a menšinových práv. Vládna koalícia však nie je dôsledná v zákonoch, za ktoré kritizovala bývalú vládnu elitu. Na mieste vtedajšej opozície napríklad dnešná koalícia kritizovala jazykový zákon pre pokuty, no napriek tomu ich po nástupe do vlády nezrušila.
Najhoršie obstáli v hodnotení nezávislé médiá, v tejto oblasti je miera demokracie na známku 3,5. Problematicky vnímajú experti už programové vyhlásenie vlády. Veľké systémové zmeny pomenovala koalícia len povrchne a nevyvážene. Na jednej strane vláda deklaruje rušenie koncesionárskych poplatkov či transformáciu TASR, detaily však nie sú známe. Miroslav Kollár z IVO kritizuje aj kolapsový stav v STV a Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá podľa neho v poslednom čase prekračuje svoje kompetencie. Negatívne hodnotí aj zrušenie poslednej investigatívnej relácie na Slovensku Paľba, ktorú vysielala TV Markíza.
Martin Bútora oceňuje posun Slovenska v medzinárodných vzťahoch. „Končí sa éra ´špeciálnych´ vzťahov s Ruskom,“ poznamenal Bútora. Súčasná vláda už nebude považovať Rusko za strategického partnera tak ako tá minulá. Ocenil kroky kabinetu na zlepšenie vzťahov s Maďarskom, napríklad maratónsky beh ministra zahraničných vecí v Budapešti. Vo vzťahu k EÚ však Slovensko podľa Bútoru podcenilo „význam politickej solidarity“. Myslí si tiež, že odmietnutie pôžičky Grécku môže mať svoje následky. Bútora dodal, že v oblasti ľudských a menšinových práv môže pozitívny posun spôsobiť strana Most-Híd vo vláde.
Hodnota ratingu IVO Barometra sa pohybuje od 1,00 do 5,00, pričom známka 2 vyjadruje optimálny stav demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií uplatňovaných na pôde EÚ a Rady Európy.